Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Bratislava

Židovské múzeum predstaví zabudnutý príbeh nacistického tábora Engerau

Snímka z prezentácie výstavy Engerau - Zabudnutý príbeh Petržalky v synagóge v Bratislave 26. mája 2015. Na snímke zľava Maroš Borský zo Židovského komunitného múzea a Monika Vrzgulová z Dokumentačného strediska holokaustu a Ústavu etnológie SAV. Foto: TASR/Michal Svítok

Engerau mal byť pôvodne pracovný tábor, v ktorom mali deportovaní židovskí väzni stavať protitankový obranný val.

Bratislava 26. mája (TASR) - Židovské komunitné múzeum (ŽKM) odhaľuje "biele" miesto v bratislavskej a slovenskej histórii. Od 29. mája predstaví výstavu Engerau - Zabudnutý príbeh Petržalky, ktorou vracia do dejepisu osudy židovských väzňov petržalského koncentračného tábora z konca 2. svetovej vojny. "V katastrofálnych podmienkach v ňom bolo umiestnených 1700 až 2000 maďarských židov, ktorí boli definovaní podľa rasového zákonodarstva ako židia," uviedol dnes na novinárskej prehliadke výstavy riaditeľ ŽKM Maroš Borský.



Výstavný projekt venovaný táboru, ktorý fungoval medzi decembrom 1944 a marcom 1945 v Petržalke, v tom čase okupovanej nacistickým Nemeckom, má Bratislavčanom prezentovať neznámu časť histórie mesta. Engerau mal byť pôvodne pracovný tábor, v ktorom mali deportovaní židovskí väzni stavať protitankový obranný val. "Ako sa ukázalo neskôr, keď prebiehali vojenské operácie, Červená armáda si tento val ani nevšimla, v podstate bol zbytočný. Celé poslanie tohto tábora bolo ťažkou prácou a podvýživou decimovať mužov, ktorí tu boli umiestnení. Niekoľko sto z nich je pochovaných v masovom hrobe na petržalskom cintoríne," doplnil Borský na margo tábora, z ktorého každodenný teror a vraždenie väzňov príslušníkmi jednotiek SA a nacistickými dozorcami spravili koncentračný láger. Najmasovejšia likvidácia väzňov sa uskutočnila len takmer mesiac pred koncom 2. svetovej vojny, už s postupujúcim príchodom Červenej armády. Na Veľký piatok 30. marca 1945 dozorcovia masovo vyvraždili väčšinu tábora a ostatných vyhnali na pochod smrti.

Snímka z prezentácie výstavy Engerau - Zabudnutý príbeh Petržalky v synagóge v Bratislave 26. mája 2015.
Foto: TASR/Michal Svítok


Výstava po prvý raz sprístupňuje osobné dokumenty táborových väzňov, ktoré nosili pri sebe. Boli pre nich to najcennejšie, čo si mohli ponechať. Vo vitrínach sú umiestnené poštové a korešpondenčné lístky, pohľadnice od blízkych, pracovné či žoldové knižky, výučný list, vkladná knižka aj ochranné listy Švajčiarskej konfederácie a Svätej stolice patriace väzňom. Dokumenty zachránil petržalský hrobár Leopold Prepelica a prešli cez mnoho rúk, boli súčasťou zbierky Eugena Bárkánya, ktorá bola kedysi uložená v dnes zbúranej neologickej synagóge na Rybnom námestí. "Tieto dokumenty sú jednými z mála dokladov o tom, že ten láger vôbec existoval," podčiarkol Radoslav Ragač, riaditeľ Slovenského národného archívu. "Sú jediným zdrojom informácií o jednotlivých väzňoch. Vďaka nim sa z bezmennej masy obetí stávajú konkrétni ľudia s ich vzťahmi, pocitmi, osudmi. Aspoň čiastočne nám pomáhajú vrátiť identitu pre nás doteraz anonymným väzňom z nacistického tábora Engerau," poznamenala etnologička Monika Vrzgulová z Dokumentačného strediska holokaustu/ Ústav etnológie SAV, ktorá realizovala vedecký výskum k výstave.

Autorom výskumného projektu sa podarilo prvýkrát identifikovať miesta engerauského tábora na dnešnej mape Petržalky. "Najväčším problémom bolo, že dodnes absentuje v archívoch alebo zbierkach mapa Engerau - Petržalky počas 2. svetovej vojny, keď všetky ulice boli premenované. Petržalka mala ulice pomenované po nacistických vodcoch," vysvetlil Borský s tým, že napokon sa v spolupráci so Slovenským národným archívom podarilo lokalizovať, kde sídlilo šesť podtáborov, ošetrovňa aj veliteľstvo tábora. Väzni boli ubytovaní priamo v susedstve civilných obyvateľov vtedajšej Petržalky. Napríklad podtábor Fürst sa nachádzal v dnešnom areáli Incheby, Schinawek sídlil na jej parkovisku, podtábor Leberfinger zas na Tyršovom nábreží. Dnešné miesta nacistického tábora sprítomňujú na výstave fotografie Illah van Oijen, bratislavskej fotografky narodenej v Holandsku, ktorá sa špecializuje na fotografiu verejných priestorov.

"Naša celá vedomosť o tomto tábore je postavená na súdnych procesoch, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1945 až 1954 vo Viedni," zdôraznil Maroš Borský s tým, že tzv. Engerauské procesy dôkladne vyskúmala Claudia Kuretsidis-Haider (Ústredné rakúske výskumné centrum povojnovej justície), ktorá aj koordinuje každoročné spomienkové slávnosti na cintoríne v Petržalke. Súčasťou výstavy je tiež jej monografia.

Novú výstavu v ŽKM, ktorú sprevádza rozsiahly katalóg s vedeckými štúdiami, fotografiami vystavených predmetov aj s ich príbehmi, si môžu pozrieť návštevníci synagógy na Heydukovej ulici od 29. mája do 11. októbra, okrem židovských sviatkov, každý piatok a v nedeľu od 10. do 16. hodiny. Viac informácií nájdete na www.engerau.info a stránke ŽKM www.synagogue.sk.