FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Projekt získal začiatkom júna 2025 právoplatné územné rozhodnutie.
Autor TASR
Bratislava 8. januára (TASR) - Dlhodobo plánovaný obchvat Modry, súčasť širšieho zámeru Malokarpatského obchvatu, vstupuje do projektovej fázy. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) uzavrel zmluvu na spracovanie projektovej dokumentácie vrátane inžinierskej činnosti zameranej na získanie právoplatného stavebného povolenia, súčinnosti pri verejnom obstarávaní či bezpečnostného auditu. TASR o tom informovala hovorkyňa BSK Lucia Forman.
„V zmysle harmonogramu očakávame získanie právoplatného stavebného povolenia na konci roka 2026. Následne plánujeme vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavebných prác. Ak všetko pôjde podľa plánu, prvý výkop by sa mohol uskutočniť v roku 2027,“ skonštatoval predseda BSK Juraj Droba s tým, že kraj zároveň zabezpečuje proces majetkovo-právneho vysporiadania pozemkov.
Projekt získal začiatkom júna 2025 právoplatné územné rozhodnutie. Následne v septembri Rada partnerstva pre integrovaný územný rozvoj Bratislavského kraja schválila projektový zámer, čím vznikol predpoklad na podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok z externých zdrojov. Začiatkom roka 2026 nadobudla účinnosť zmluva o dielo na vyhotovenie dokumentácie na realizáciu stavby. Obchvat Modry spolu s obchvatom Pezinka získal zároveň v septembri 2025 štatút strategickej investície štátu.
Obchvat Modry má za sebou dlhú a komplikovanú históriu. V roku 1978 spracoval Dopravoprojekt štúdiu súboru stavieb “Prestavba štátnej cesty II/502 Myslenice - Modra”. Stavba bola členená na 1. stavbu (úsek Myslenice - Modra) a 2. stavbu (Modra - obchvat). Obchvat Modry bol riešený v troch alternatívach, pričom alternatívy A a B obchádzali mesto severozápadne zo strany Malých Karpát, alternatíva C juhovýchodne. Alternatíva C bola doporučená ako najvýhodnejšia.
V roku 1988 bola spracovaná “Štúdia preložky cesty II/502 v Modre”, ktorej predmetom bolo odľahčiť centrum Modry od tranzitnej dopravy do obdobia výstavby definitívnej preložky cesty II/502. Štúdia predpokladala využitie zrekonštruovaného úseku Šúrskej ulice v Modre, ďalší úsek bol vedený cez miestnu časť Mestské záhumenice po miestnu časť Kráľová. Umiestnenie preložky cesty II/502 juhovýchodne od mesta Modra bolo potvrdené a schválené aj v územnom pláne v roku 1996.
Projekt obchvatu Modry je súčasťou širšieho zámeru Malokarpatského obchvatu, ktorý má postupne odbremeniť Svätý Jur, Pezinok, Modru, Dubovú, ale aj Chorvátsky Grob a Slovenský Grob od tranzitnej dopravy. Má ísť o systémové riešenie dlhodobých dopravných problémov celého regiónu, nie o izolovaný zásah. Ide zároveň o jeden z najdlhšie pripravovaných dopravných projektov v regióne Malých Karpát.
„V zmysle harmonogramu očakávame získanie právoplatného stavebného povolenia na konci roka 2026. Následne plánujeme vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavebných prác. Ak všetko pôjde podľa plánu, prvý výkop by sa mohol uskutočniť v roku 2027,“ skonštatoval predseda BSK Juraj Droba s tým, že kraj zároveň zabezpečuje proces majetkovo-právneho vysporiadania pozemkov.
Projekt získal začiatkom júna 2025 právoplatné územné rozhodnutie. Následne v septembri Rada partnerstva pre integrovaný územný rozvoj Bratislavského kraja schválila projektový zámer, čím vznikol predpoklad na podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok z externých zdrojov. Začiatkom roka 2026 nadobudla účinnosť zmluva o dielo na vyhotovenie dokumentácie na realizáciu stavby. Obchvat Modry spolu s obchvatom Pezinka získal zároveň v septembri 2025 štatút strategickej investície štátu.
Obchvat Modry má za sebou dlhú a komplikovanú históriu. V roku 1978 spracoval Dopravoprojekt štúdiu súboru stavieb “Prestavba štátnej cesty II/502 Myslenice - Modra”. Stavba bola členená na 1. stavbu (úsek Myslenice - Modra) a 2. stavbu (Modra - obchvat). Obchvat Modry bol riešený v troch alternatívach, pričom alternatívy A a B obchádzali mesto severozápadne zo strany Malých Karpát, alternatíva C juhovýchodne. Alternatíva C bola doporučená ako najvýhodnejšia.
V roku 1988 bola spracovaná “Štúdia preložky cesty II/502 v Modre”, ktorej predmetom bolo odľahčiť centrum Modry od tranzitnej dopravy do obdobia výstavby definitívnej preložky cesty II/502. Štúdia predpokladala využitie zrekonštruovaného úseku Šúrskej ulice v Modre, ďalší úsek bol vedený cez miestnu časť Mestské záhumenice po miestnu časť Kráľová. Umiestnenie preložky cesty II/502 juhovýchodne od mesta Modra bolo potvrdené a schválené aj v územnom pláne v roku 1996.
Projekt obchvatu Modry je súčasťou širšieho zámeru Malokarpatského obchvatu, ktorý má postupne odbremeniť Svätý Jur, Pezinok, Modru, Dubovú, ale aj Chorvátsky Grob a Slovenský Grob od tranzitnej dopravy. Má ísť o systémové riešenie dlhodobých dopravných problémov celého regiónu, nie o izolovaný zásah. Ide zároveň o jeden z najdlhšie pripravovaných dopravných projektov v regióne Malých Karpát.
