FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Zdôraznil, že Dánsko bude podporovať ciele, ktoré v stredu stanovila Európska komisia (EK), čiže znížiť do roku 2040 emisie skleníkových plynov v EÚ o 90 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990.
Autor TASR
,aktualizované Kodaň 3. júla (TASR) - Dánske predsedníctvo v Rade EÚ si vypočuje všetky členské krajiny, ktoré majú výhrady k plánu REPowerEU. Uviedol to v rozhovore pre bruselského spravodajcu TASR dánsky minister pre klímu a energetiku Lars Aagaard.
Minister sa uplynulú stredu v Kodani stretol s európskymi novinármi akreditovanými v Bruseli pri príležitosti začínajúceho sa dánskeho predsedníctva v Rade EÚ. Zopakoval, že hlavnými prioritami Dánska na čele EÚ sú bezpečná Európa a tiež konkurencieschopná a zelená Európa.
Zdôraznil, že Dánsko bude podporovať ciele, ktoré v stredu stanovila Európska komisia (EK), čiže znížiť do roku 2040 emisie skleníkových plynov v EÚ o 90 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Takto bude konať už v júli počas neformálneho stretnutia ministrov životného prostredia krajín EÚ a od septembra aj v rámci rokovaní s Európskym parlamentom.
Na otázku TASR, ako bude Dánsko na čele EÚ riešiť situáciu, ktorú vyvolalo Slovensko spojením súhlasu s 18. balíkom sankcií proti Rusku s iniciatívou REPowerEU na ukončenie dovozu ruských energií do 31. decembra 2027, Aagaard odpovedal, že si treba pozorne vypočuť názory a obavy všetkých členských krajín vrátane Slovenska a Maďarska. Zároveň vyjadril nádej, že sa všetkým členským krajinám podarí nájsť konsenzus v otázke zastavenia dodávok plynu a ropy z Ruska.
„Našou ambíciou je dosiahnuť dohodu v Európskej rade. Na jej poslednom zasadnutí bolo 25 štátov, ktoré podporili závery poľského predsedníctva v tejto otázke, dve krajiny hlasovali proti, 25 z 27 je dosť, dúfame v číslo 26 a ak to bude 27, budeme šťastní,“ vysvetlil.
Minister zároveň dodal, že dánske predsedníctvo si najskôr pozorne vypočuje výsledky dialógu, ktorý prebieha medzi Slovenskom a eurokomisiou a pripomenul, že počas tohto týždňa experti EK navštívia Slovensko. Zdôraznil, že Brusel musí zohľadniť špecifiká každej členskej krajiny, najlepšie počas priameho dialógu s týmito krajinami.
Na novinárske otázky o podpore Dánska, ktoré je veľmocou vo výrobe elektriny cez obnoviteľné zdroje, pre jadrovú energetiku Aagaard podotkol, že Dánsko ako predsednícka krajina v Rade EÚ bude presadzovať obe riešenia - na jednej strane odklon od fosílnych palív ako najefektívnejšiu cestu k dekarbonizácii a na strane druhej podporu pre jadrovú energetiku.
„Myslím si, že dominantné budú obnoviteľné zdroje energie, ale rozhodne trh. Každá krajina rozhoduje sama o svojom energetickom mixe a musíme rešpektovať, ak sa niektoré krajiny rozhodnú pre investície do jadrovej energetiky. Európa potrebuje oboje riešenia,“ dodal Aagaard.
Bodskov: Dánske predsedníctvo podporuje Šefčoviča pri colných rokovaniach s USA
Dánske predsedníctvo v Rade EÚ bude podporovať Európsku komisiu v jej rokovaniach so Spojenými štátmi v otázke novej colnej politiky. Uviedol to v rozhovore pre bruselského spravodajcu TASR dánsky minister pre priemysel a finančné záležitosti Morten Bodskov.
Minister sa uplynulú stredu v Kodani stretol s európskymi novinármi akreditovanými v Bruseli pri príležitosti začínajúceho sa dánskeho predsedníctva v Rade EÚ. Upozornil, že Dáni počas polročného predsedníctva chcú pracovať na zvýšení konkurencieschopnosti Únie s dôrazom na lepšiu reguláciu a znižovanie administratívnej záťaže, čo podľa neho požaduje aj tzv. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti.
Ďalej bude Dánsko presadzovať prilákanie väčšieho množstva investícií a súkromného kapitálu do EÚ v zmysle budovania únie kapitálových úspor. Tvrdí, že kapitálu v Európe je síce dosť, len ho treba „aktivovať“, čo znamená predovšetkým investície do inovačných technológií, vedy a výskumu a do umelej inteligencie.
Bodskov čelil otázkam, ako bude jeho krajina konať vo veci colných sporov medzi EÚ a USA. Vyjadril nádej, že sa obom stranám podarí nájsť dohodu ešte do 9. júla, čiže do dátumu, ktorý stanovila administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa. Povedal to v deň, keď eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič odletel do Washingtonu rokovať práve o tejto otázke.
„Táto dohoda by bola dobrá nielen pre Európu, ale aj pre USA a pre naše vzťahy, ktoré sme budovali po desaťročia. Obchodné vojny nie sú dobré, otvorený obchod prospieva podnikaniu,“ vysvetlil. Zdôraznil, že najmä za súčasnej geopolitickej situácie by EÚ a USA mali byť spojenci a vyvíjať spolu nové technológie a myslieť na budúcnosť.
Na otázku TASR, ako môže dánske predsedníctvo konkrétne pomôcť Šefčovičovi v jeho rokovacom úsilí s americkou stranou, Bodskov odkázal, že Komisia v tomto môže rátať s podporou jeho krajiny.
Pripomenul, že treba vychádzať z doterajšej dobrej transatlantickej spolupráce v oblasti rozvoja a podnikania. Spresnil, že ak sa v prípade Dánska dá hovoriť najmä o vývoji v oblasti obnoviteľných zdrojov, veterných turbín či energetickej hospodárnosti budov, väčšina z týchto inovácií bola vyvinutá v spolupráci dánskych a amerických firiem.
„Dúfame teda, že sa zrodí dohoda, ktorá posunie dopredu náš priemysel, že pribudnú investície do kritickej infraštruktúry a zelených technológií,“ odkázal Bodskov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Minister sa uplynulú stredu v Kodani stretol s európskymi novinármi akreditovanými v Bruseli pri príležitosti začínajúceho sa dánskeho predsedníctva v Rade EÚ. Zopakoval, že hlavnými prioritami Dánska na čele EÚ sú bezpečná Európa a tiež konkurencieschopná a zelená Európa.
Zdôraznil, že Dánsko bude podporovať ciele, ktoré v stredu stanovila Európska komisia (EK), čiže znížiť do roku 2040 emisie skleníkových plynov v EÚ o 90 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Takto bude konať už v júli počas neformálneho stretnutia ministrov životného prostredia krajín EÚ a od septembra aj v rámci rokovaní s Európskym parlamentom.
Na otázku TASR, ako bude Dánsko na čele EÚ riešiť situáciu, ktorú vyvolalo Slovensko spojením súhlasu s 18. balíkom sankcií proti Rusku s iniciatívou REPowerEU na ukončenie dovozu ruských energií do 31. decembra 2027, Aagaard odpovedal, že si treba pozorne vypočuť názory a obavy všetkých členských krajín vrátane Slovenska a Maďarska. Zároveň vyjadril nádej, že sa všetkým členským krajinám podarí nájsť konsenzus v otázke zastavenia dodávok plynu a ropy z Ruska.
„Našou ambíciou je dosiahnuť dohodu v Európskej rade. Na jej poslednom zasadnutí bolo 25 štátov, ktoré podporili závery poľského predsedníctva v tejto otázke, dve krajiny hlasovali proti, 25 z 27 je dosť, dúfame v číslo 26 a ak to bude 27, budeme šťastní,“ vysvetlil.
Minister zároveň dodal, že dánske predsedníctvo si najskôr pozorne vypočuje výsledky dialógu, ktorý prebieha medzi Slovenskom a eurokomisiou a pripomenul, že počas tohto týždňa experti EK navštívia Slovensko. Zdôraznil, že Brusel musí zohľadniť špecifiká každej členskej krajiny, najlepšie počas priameho dialógu s týmito krajinami.
Na novinárske otázky o podpore Dánska, ktoré je veľmocou vo výrobe elektriny cez obnoviteľné zdroje, pre jadrovú energetiku Aagaard podotkol, že Dánsko ako predsednícka krajina v Rade EÚ bude presadzovať obe riešenia - na jednej strane odklon od fosílnych palív ako najefektívnejšiu cestu k dekarbonizácii a na strane druhej podporu pre jadrovú energetiku.
„Myslím si, že dominantné budú obnoviteľné zdroje energie, ale rozhodne trh. Každá krajina rozhoduje sama o svojom energetickom mixe a musíme rešpektovať, ak sa niektoré krajiny rozhodnú pre investície do jadrovej energetiky. Európa potrebuje oboje riešenia,“ dodal Aagaard.
Bodskov: Dánske predsedníctvo podporuje Šefčoviča pri colných rokovaniach s USA
Dánske predsedníctvo v Rade EÚ bude podporovať Európsku komisiu v jej rokovaniach so Spojenými štátmi v otázke novej colnej politiky. Uviedol to v rozhovore pre bruselského spravodajcu TASR dánsky minister pre priemysel a finančné záležitosti Morten Bodskov.
Minister sa uplynulú stredu v Kodani stretol s európskymi novinármi akreditovanými v Bruseli pri príležitosti začínajúceho sa dánskeho predsedníctva v Rade EÚ. Upozornil, že Dáni počas polročného predsedníctva chcú pracovať na zvýšení konkurencieschopnosti Únie s dôrazom na lepšiu reguláciu a znižovanie administratívnej záťaže, čo podľa neho požaduje aj tzv. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti.
Ďalej bude Dánsko presadzovať prilákanie väčšieho množstva investícií a súkromného kapitálu do EÚ v zmysle budovania únie kapitálových úspor. Tvrdí, že kapitálu v Európe je síce dosť, len ho treba „aktivovať“, čo znamená predovšetkým investície do inovačných technológií, vedy a výskumu a do umelej inteligencie.
Bodskov čelil otázkam, ako bude jeho krajina konať vo veci colných sporov medzi EÚ a USA. Vyjadril nádej, že sa obom stranám podarí nájsť dohodu ešte do 9. júla, čiže do dátumu, ktorý stanovila administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa. Povedal to v deň, keď eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič odletel do Washingtonu rokovať práve o tejto otázke.
„Táto dohoda by bola dobrá nielen pre Európu, ale aj pre USA a pre naše vzťahy, ktoré sme budovali po desaťročia. Obchodné vojny nie sú dobré, otvorený obchod prospieva podnikaniu,“ vysvetlil. Zdôraznil, že najmä za súčasnej geopolitickej situácie by EÚ a USA mali byť spojenci a vyvíjať spolu nové technológie a myslieť na budúcnosť.
Na otázku TASR, ako môže dánske predsedníctvo konkrétne pomôcť Šefčovičovi v jeho rokovacom úsilí s americkou stranou, Bodskov odkázal, že Komisia v tomto môže rátať s podporou jeho krajiny.
Pripomenul, že treba vychádzať z doterajšej dobrej transatlantickej spolupráce v oblasti rozvoja a podnikania. Spresnil, že ak sa v prípade Dánska dá hovoriť najmä o vývoji v oblasti obnoviteľných zdrojov, veterných turbín či energetickej hospodárnosti budov, väčšina z týchto inovácií bola vyvinutá v spolupráci dánskych a amerických firiem.
„Dúfame teda, že sa zrodí dohoda, ktorá posunie dopredu náš priemysel, že pribudnú investície do kritickej infraštruktúry a zelených technológií,“ odkázal Bodskov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
