< sekcia Ekonomika

Aby bolo možné čerpať eurofondy, štáty musia prijať základné dokumenty

Sídlo Európskej komisie Foto: TASR/AP

Rada vlády SR pre politiku súdržnosti 2021 – 2027 schválila v októbri tohto roka materiál Východiskový návrh priorít SR pre politiku súdržnosti pre budúce programové obdobie.

Bratislava 9. novembra (TASR) - Aby bolo možné čerpať finančné prostriedky z fondov Európskej únie (EÚ) od 1. januára 2021, od začiatku oprávnenosti výdavkov na nové programové obdobie, je potrebné zo strany EÚ prijať v roku 2020 rozpočet aj príslušné legislatívne predpisy EÚ. Zo strany členských štátov sa očakáva prijatie základných strategických a programových dokumentov, ako napríklad Partnerská dohoda a operačné programy. Pre TASR to uviedol Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII).

Úrad vicepremiéra predpokladá, že v prvom štvrťroku 2020 bude predložený prvý návrh Partnerskej dohody SR na roky 2021 – 2027 na posúdenie Európskej komisii (EK). Zároveň by mal začať aj proces posudzovania vplyvov tohto strategického dokumentu na životné prostredie.

„V septembri 2020 sa očakáva schválenie návrhov Partnerskej dohody SR a operačných programov vládou a následne predloženie týchto dokumentov na schválenie EK. Zároveň je potrebné splniť všetky relevantné základné podmienky na národnej úrovni, ktoré sú nevyhnutné pre využívanie budúcich fondov EÚ, a to najneskôr do 31. decembra 2020,“ priblížil proces ÚPVII.

Rada vlády SR pre politiku súdržnosti 2021 – 2027 schválila v októbri tohto roka materiál Východiskový návrh priorít SR pre politiku súdržnosti pre budúce programové obdobie. ÚPVII v tejto súvislosti podotkol, že navrhovaný rozsah bol výsledkom participatívneho procesu na národnej úrovni, ktorý ocenili aj zástupcovia EK.

Navrhovaný rozsah priorít zohľadňuje rozdelenie podľa piatich cieľov politiky súdržnosti EÚ, a to Inteligentnejšia Európa – inovatívna a inteligentná transformácia hospodárstva, Ekologickejšia, nízkouhlíková Európa, Prepojenejšia Európa – mobilita a regionálna pripojiteľnosť IKT, Sociálnejšia Európa – vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a Európa bližšie k občanom – udržateľný a integrovaný rozvoj mestských, vidieckych a pobrežných oblastí prostredníctvom miestnych iniciatív.

Alokácia SR pre politiku súdržnosti by podľa návrhu EK mala klesnúť o 21,7 % v stálych cenách roku 2018. V bežných cenách by mala predstavovať 13,2 miliardy eur. SR by ale naďalej mala patriť medzi štáty z najvyššou mierou pomoci na obyvateľa, 310 eur. Alokácia pre Kohézny fond EÚ bola na obdobie 2021 – 2027 znížená o 38 % oproti súčasnému programovému obdobiu 2014 – 2020. SR nesúhlasí so znížením alokácie pre Kohézny fond EÚ zo 68,7 miliárd eur na 41,3 miliárd eur. Ide o fond len pre tie členské štáty EÚ, ktoré sú na úrovni rozvoja menej ako 90 % hrubého národného dôchodku (HND) európskeho priemeru. „Z tohto pohľadu by sa tak celková alokácia na podporu infraštruktúry v doprave a životnom prostredí na Slovensku mala znížiť zo 4,168 miliardy eur na obdobie 2014 – 2020 na 2,173 miliardy eur na obdobie 2021 – 2027,“ uvádza úrad vicepremiéra.

Zároveň zdôraznil, že v súčasnom štádiu rokovaní je potrebné klásť väčší dôraz na implementačné pravidlá, kde má Slovensko väčšiu šancu presadiť svoje požiadavky. Ide osobitne o zachovanie súčasnej miery spolufinancovania, to znamená pre menej rozvinuté regióny, Kohézny fond EÚ a program Interreg vo výške 85 %, EK navrhuje 70 %. "Rovnako žiadame zachovanie pravidla N+3, EK navrhuje N+2, a to je časový limit, po ktorom nevyužité prostriedky prepadnú a musia sa vrátiť do EÚ," vysvetlil ÚPVII.

Od decembra 2018 sa uskutočňujú neformálne technické rokovania s EK k príprave nového programového obdobia. Zatiaľ posledné takéto rokovanie zástupcov Centrálneho koordinačného orgánu (CKO) a EK k príprave partnerskej dohody bolo v októbri 2019. Zároveň sa v rámci participatívneho procesu na národnej úrovni uskutočnilo od mája 2019 do augusta 2019 viac ako 70 pracovných rokovaní medzi CKO a jednotlivými rezortmi a ďalšími partnermi.

V EÚ sú diskusie na úrovni jednotlivých pracovných skupín Rady EÚ, na Výbore stálych predstaviteľov, ako aj na zasadnutiach Rady pre všeobecné záležitosti, na ktorých sa pravidelne zúčastňujú aj zástupcovia SR. V súčasnosti sa realizuje trialóg s Európskym parlamentom, na ktorom sa prerokovávajú jednotlivé kompromisné legislatívne návrhy EÚ tak, aby mohli byť prijaté v roku 2020, uzatvára úrad vicepremiéra.

EK v máji 2018 predstavila návrh rozpočtu EÚ a zverejnila návrhy legislatívnych predpisov EÚ pre politiku súdržnosti na nové programové obdobie 2021 – 2027. Následne k jednotlivým zverejneným návrhom legislatívy EÚ boli na národnej úrovni vypracované predbežné stanoviská, ktoré predstavovali prvú predbežnú pozíciu SR k uvedeným legislatívnym návrhom EÚ.