Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Zdôraznil, že osobitné pravidlá platia pri bežných platobných kartách a platobných službách, na ktoré sa vzťahujú európske pravidlá pre platby.
Autor TASR
Bratislava 2. októbra (TASR) - Platba kartou, bankovým prevodom či na dobierku. Pri nákupe v e-shope si spotrebiteľ často môže vybrať z viacerých možností ako za svoj nákup zaplatí. Nie vždy však platí, že obchodník môže jednotlivé spôsoby platby ľubovoľne spoplatniť. Slovenská aj európska legislatíva stanovuje pomerne jasné pravidlá - spôsob platby nemá byť pre obchodníka ďalším zdrojom zisku. Upozornil na to advokát Marek Beľujský z advokátskej kancelárie Fairsquare.
„Spotrebiteľ by pri platení nemal obchodníkovi vytvárať ďalší zdroj zisku. Ak je pri konkrétnom spôsobe platby poplatok prípustný, musí zodpovedať reálnym nákladom, ktoré obchodníkovi v súvislosti s touto platbou skutočne vzniknú. Nie je teda možné stanoviť si jeho výšku ľubovoľne,“ spresnil.
Zdôraznil, že osobitné pravidlá platia pri bežných platobných kartách a platobných službách, na ktoré sa vzťahujú európske pravidlá pre platby. Pri platbe kartou ani pri ďalších platbách, na ktoré sa vzťahuje zákaz príplatkov, obchodník nesmie zákazníkovi účtovať osobitný poplatok len za zvolený spôsob platby. Slovenský zákon o platobných službách výslovne zakazuje príjemcovi požadovať poplatok za používanie platobnej karty alebo iného platobného prostriedku.
V praxi to podľa advokáta znamená, že pri štandardnej platbe kartou alebo bežnom bankovom prevode by spotrebiteľ nemal platiť obchodníkovi osobitný poplatok len preto, že si zvolil tento spôsob úhrady. „Ak si zákazník pri nákupe vyberie štandardnú platbu kartou alebo bežný bankový prevod, obchodník by k cene nákupu nemal jednoducho pripočítať ďalší poplatok za to, že zákazník zvolil práve tento spôsob platby,“ podčiarkol Beľujský.
Iná situácia podľa neho nastáva pri obľúbenej platbe na dobierku. Tú možno považovať za iný spôsob platby a obchodník za ňu poplatok účtovať môže. Ani v tomto prípade však nemá pri jeho stanovovaní voľnú ruku. Výška poplatku nesmie presiahnuť skutočné náklady, ktoré obchodníkovi v súvislosti s prijatím platby na dobierku vzniknú. Typicky môže ísť napríklad o sumu, ktorú kuriérska alebo iná doručovateľská spoločnosť účtuje obchodníkovi za inkaso peňazí od zákazníka a ich následné poukázanie.
Doplnil, že ak kuriér účtuje obchodníkovi za dobierkovú službu napríklad 1,50 eura, poplatok prenesený na zákazníka môže byť najviac vo výške zodpovedajúcej tomuto skutočnému nákladu. Obchodník by zároveň mal vedieť preukázať, že mu daný náklad reálne vznikol.
„Dobierka môže byť drahšia, ale iba o to, čo obchodníka skutočne stojí. Ak sú jeho reálne náklady na dobierkovú službu 1,50 eura, nemal by zákazníkovi účtovať napríklad tri eurá a rozdiel si ponechať. Poplatok za dobierku nemá byť skrytou maržou,“ dodal Beľujský.
„Spotrebiteľ by pri platení nemal obchodníkovi vytvárať ďalší zdroj zisku. Ak je pri konkrétnom spôsobe platby poplatok prípustný, musí zodpovedať reálnym nákladom, ktoré obchodníkovi v súvislosti s touto platbou skutočne vzniknú. Nie je teda možné stanoviť si jeho výšku ľubovoľne,“ spresnil.
Zdôraznil, že osobitné pravidlá platia pri bežných platobných kartách a platobných službách, na ktoré sa vzťahujú európske pravidlá pre platby. Pri platbe kartou ani pri ďalších platbách, na ktoré sa vzťahuje zákaz príplatkov, obchodník nesmie zákazníkovi účtovať osobitný poplatok len za zvolený spôsob platby. Slovenský zákon o platobných službách výslovne zakazuje príjemcovi požadovať poplatok za používanie platobnej karty alebo iného platobného prostriedku.
V praxi to podľa advokáta znamená, že pri štandardnej platbe kartou alebo bežnom bankovom prevode by spotrebiteľ nemal platiť obchodníkovi osobitný poplatok len preto, že si zvolil tento spôsob úhrady. „Ak si zákazník pri nákupe vyberie štandardnú platbu kartou alebo bežný bankový prevod, obchodník by k cene nákupu nemal jednoducho pripočítať ďalší poplatok za to, že zákazník zvolil práve tento spôsob platby,“ podčiarkol Beľujský.
Iná situácia podľa neho nastáva pri obľúbenej platbe na dobierku. Tú možno považovať za iný spôsob platby a obchodník za ňu poplatok účtovať môže. Ani v tomto prípade však nemá pri jeho stanovovaní voľnú ruku. Výška poplatku nesmie presiahnuť skutočné náklady, ktoré obchodníkovi v súvislosti s prijatím platby na dobierku vzniknú. Typicky môže ísť napríklad o sumu, ktorú kuriérska alebo iná doručovateľská spoločnosť účtuje obchodníkovi za inkaso peňazí od zákazníka a ich následné poukázanie.
Doplnil, že ak kuriér účtuje obchodníkovi za dobierkovú službu napríklad 1,50 eura, poplatok prenesený na zákazníka môže byť najviac vo výške zodpovedajúcej tomuto skutočnému nákladu. Obchodník by zároveň mal vedieť preukázať, že mu daný náklad reálne vznikol.
„Dobierka môže byť drahšia, ale iba o to, čo obchodníka skutočne stojí. Ak sú jeho reálne náklady na dobierkovú službu 1,50 eura, nemal by zákazníkovi účtovať napríklad tri eurá a rozdiel si ponechať. Poplatok za dobierku nemá byť skrytou maržou,“ dodal Beľujský.
