< sekcia Ekonomika

Audítori: Agropolitika EÚ neprispieva k znižovaniu emisií CO2

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Audítori zistili, že opatrenia na rozvoj vidieka priniesli len malé zmeny v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, a to napriek väčším ambíciám EÚ v oblasti klímy.

Brusel/Luxemburg 21. júna (TASR) - Výdavky EÚ určené na opatrenia v oblasti klímy neprispeli k zníženiu emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva. Uvádza sa to v pondelok zverejnenej správe Európskeho dvora audítorov (EDA).

Audítori pripomenuli, že hoci viac než štvrtina všetkých výdavkov EÚ na poľnohospodárstvo v období rokov 2014 – 2020, viac než 100 miliárd eur, bolo vyčlenených na opatrenia v oblasti zmeny klímy, emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva od roku 2010 neklesli. Väčšina opatrení podporovaných spoločnou poľnohospodárskou politikou má nízky potenciál zmierňovať zmenu klímy a nemotivuje k využívaniu postupov šetrných ku klíme.

"Úloha EÚ pri zmierňovaní klimatickej zmeny v poľnohospodárskom odvetví je kľúčová, pretože Únia stanovuje environmentálne normy a spolufinancuje väčšinu poľnohospodárskych výdavkov členských štátov," uviedol Viorel Stefan, člen EDA zodpovedný za túto správu.

Podľa jeho slov zistenia audítorov budú užitočné na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Nová poľnohospodárska politika by sa však mala viac zamerať na znižovanie emisií z poľnohospodárstva a mala by byť transparentnejšia, pokiaľ ide o jej prínos k zmierneniu klimatických zmien.

Audítori preskúmali, či sa cez agropolitiku v období 2014 – 2020 podporili postupy, ktoré majú potenciál znížiť emisie skleníkových plynov z troch hlavných zdrojov, ako sú chov hospodárskych zvierat, chemické hnojivá a maštaľný hnoj, ako aj využívanie pôdy (orná pôda a trávne porasty). Emisie z chovu hospodárskych zvierat predstavujú asi polovicu emisií z poľnohospodárstva a od roku 2010 neklesli. Ide o emisie, ktoré priamo súvisia s veľkosťou stád hospodárskych zvierat - dve tretiny pochádzajú z hovädzieho dobytka. Podiel emisií vygenerovaných hospodárskymi zvieratami je vyšší, ak sa zohľadnia aj emisie z výroby krmív vrátane ich dovozu.

Agropolitika EÚ však neobmedzuje počet hospodárskych zvierat ani neposkytuje stimuly na ich znižovanie. Zahŕňa podporu živočíšnych produktov, ktorých spotreba sa od roku 2014 neznížila, čo prispieva skôr k udržaniu emisií než k ich zníženiu.

Emisie z chemických hnojív a maštaľného hnoja, ktoré tvoria takmer tretinu emisií agrosektora, sa od roku 2010 do roku 2018 zvýšili. EÚ podporuje zníženie používania hnojív, podľa audítorov však vplyv týchto postupov na emisie nie je jasný. A účinnejšie postupy, pri ktorých používanie hnojív zodpovedá potrebám plodín, dostali málo finančných zdrojov.

Spoločná agropolitika podporuje kroky, ktoré nie sú šetrné ku klíme, aj formou platieb poľnohospodárom, ktorí pestujú na odvodnených rašeliniskách. Tie predstavujú menej než 2 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ, ale produkujú 20 % skleníkových plynov z poľnohospodárstva. Fondy rozvoja vidieka sa mohli použiť na obnovu rašelinísk, ale k tomu dochádza zriedka. Podpora opatrení na záchyt uhlíka, ako sú zalesňovanie, agrolesníctvo a zmena ornej pôdy na trávnaté porasty sa nezvýšila v porovnaní s obdobím 2007 – 2013.

Audítori zistili, že opatrenia na rozvoj vidieka priniesli len malé zmeny v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, a to napriek väčším ambíciám EÚ v oblasti klímy. Režim ekologizácie nedokázal motivovať poľnohospodárov k prijímaniu účinných opatrení na zmiernenie zmeny klímy.

Potravinárska výroba je zodpovedná približne za 26 % celosvetových emisií skleníkových plynov, pričom poľnohospodárstvo, konkrétne chov hospodárskych zvierat, je zodpovedný za väčšinu týchto emisií.

O podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na roky 2021 – 2027 s rozpočtom vo výške okolo 387 miliárd eur sa ešte stále rokuje. Nové pravidlá majú prinútiť členské štáty k vykonávaniu "strategických plánov" agropolitiky na vnútroštátnej úrovni, čo bude monitorovať Európska komisia.