Bratislava 16. februára (TASR) - Agropotravinárske komory krajín Vyšehradskej skupiny (V4), Litvy a Lotyšska žiadajú od Európskej komisie (EK) 500 miliárd eur pre budúcnosť európskeho poľnohospodárstva. Podľa nich bez silnej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) Európskej únie a silného Viacročného finančného rámca (VFR) - európskeho rozpočtu je ohrozená potravinová bezpečnosť Európy. Zhodli sa na tom na rokovaní pri Varšave (Konstancin- Jeziorna) v Poľsku, na ktorom sa zúčastnila aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). Samosprávy nevylučujú ďalšie protesty, pokiaľ EK nebude na ich požiadavky dostatočne reagovať, informovala v pondelok hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Agropotravinárske komory krajín V4 spolu s Litvou a Lotyšskom vyslali 13. februára z Poľska jasný odkaz Bruselu a Európskej komisii - bez zásadného navýšenia rozpočtu SPP, ochrany vnútorného trhu a okamžitej pomoci poľnohospodárom hrozí EÚ strata potravinovej suverenity, zatváranie fariem a prehlbovanie regionálnych rozdielov. Všetko pod tlakom ďalšieho dovozu potravín z tretích krajín.

Delegácie Slovenska, Poľska, Českej republiky, Maďarska, Litvy a Lotyšska podľa SPPK jednoznačne odmietli aktuálny návrh rozpočtu SPP vo výške 294 miliárd eur na roky 2028 až 2034. Takýto objem financií podľa nich nereflektuje infláciu, rastúce výrobné náklady ani nové environmentálne a geopolitické výzvy, ktorým musia európski producenti potravín čeliť.

„Ak má Európska únia garantovať potravinovú bezpečnosť a stabilnú výrobu kvalitných európskych potravín pre Európanov, budúci rozpočet pre poľnohospodársky sektor musí dosiahnuť minimálne 500 miliárd eur,“ uviedol predseda SPPK Andrej Gajdoš. EK podľa neho nesmie znižovať výdavky na poľnohospodárstvo a potravinárstvo, pretože tieto sektory sú jedným zo strategických bezpečnostných pilierov Únie. „Nanovo musíme na to európskych politikov upozorniť, pretože doterajšie korekcie predstavených návrhov žiadne zásadné ústupky nepriniesli," dodal Gajdoš.

Medzi ďalšie požiadavky zoskupenia V4+ patrí napríklad aj zachovanie dvojpilierovej SPP, odmietnutie povinného zastropovania a degresivity priamych platieb, zjednodušenie definície aktívneho poľnohospodára či racionálna podpora živočíšnej výroby a ekologického poľnohospodárstva. Nutnosť finančnej istoty pre európskych poľnohospodárov podčiarkuje aj aktuálna situácia na trhu s mliekom či bravčovým mäsom. Zúčastnení zástupcovia na rokovaní v Poľsku totiž potvrdili dosahy dramatického poklesu nákupných cien vo svojich krajinách.

Kombinácia rastúcich nákladov, vysokých úrokových sadzieb a administratívnych požiadaviek vytvára nebezpečný efekt „cenových nožníc“, ktorý ohrozuje likviditu a samotnú existenciu fariem. Agropotravinárske komory preto vyzvali EK na okamžité využitie poľnohospodárskeho rezervného fondu a aktiváciu intervenčných mechanizmov na stabilizáciu trhu.

Vzhľadom na vážne obavy o budúcnosť poľnohospodárskeho sektora v EÚ, nestabilitu trhov, cien a pokračujúce rokovania o VFR a SPP na roky 2028 až 2034 vyzývajú agropotravinárske samosprávy svojich predsedov vlád, aby ich požiadavky podporili na zasadnutí Európskej rady 19. a 20. marca. Cieľom je získať jasnú podporu európskym poľnohospodárom a konkrétnymi krokmi zmierniť ich obavy z budúcnosti, ktorá pri nesprávnom nastavení zmien môže znamenať menej bezpečných európskych potravín, väčšiu závislosť Únie na dovozoch z tretích krajín a zhoršené životné prostredie.