Brusel 17. júla (TASR) - Akčný plán na preskúmanie systému emisných povoleniek (ETS), ktorý v piatok predstavila Európska komisia (EK), má za cieľ podporiť priemysel Európskej únie (EÚ) pri prechode na čistú energiu a elektrifikáciu. Informuje o tom spravodajca TASR.

Komisia pripomenula, že systém EÚ na obchodovanie s emisiami funguje od roku 2005 a vytvoril príjmy vo výške viac ako 270 miliárd eur, ktoré sa preinvestovali do inovácií, dekarbonizácie priemyslu a modernizácie energetického systému. Geopolitický a hospodársky kontext sa však zmenil, priemysel EÚ je pod zvýšeným tlakom. Komisia preto chce preskúmať a modernizovať hlavnú politiku dekarbonizácie - systém ETS.

Preskúmanie prinesie priemyslu úľavu a zachová zásadnú úlohu ETS pri klimatickej a energetickej transformácii. Aktualizuje sa ňou lineárny redukčný faktor (mechanizmus kontrolujúci mieru, akou sa každoročne zvyšuje strop systému ETS) 3,7 % na roky 2031 - 2035 a 1,7 % na roky 2036 - 2040. Tým sa postupnejšie zosúladí obchodovanie s povolenkami s úrovňou domácich ambícií v oblasti klímy. Až 2 % medzinárodných kreditov umožnia financovať projekty dekarbonizácie v zahraničí a poskytnú viac úľavy v rokoch 2036 - 2040, keď bude znižovanie emisií v Európe náročnejšie.

Revízia ETS sa zameria na investície. Banka pre dekarbonizáciu priemyslu bude mať k dispozícii 100 miliárd eur v celej Európe. Inovačný fond EU ETS bude podporovať prvé komerčné aplikácie inovačných čistých technológií v širokej škále odvetví. Členské štáty budú musieť vynaložiť 50 % vnútroštátnych príjmov z ETS na investície do dekarbonizácie odvetví, na ktoré sa vzťahuje ETS. Do roku 2030 to predstavuje investície vyše 100 miliárd eur.

Modernizačný fond bude naďalej podporovať členské štáty s nižšími príjmami pri modernizácii energetických systémov a priemyselnej transformácii.

Bezodplatné prideľovanie kvót spoločnostiam bude pokračovať aj po roku 2030. Bude užšie prepojené s investíciami do dekarbonizácie. Vnútroštátne príjmy z ETS by sa mali preinvestovať do odvetví, na ktoré sa vzťahuje ETS, čiže príspevky priemyslu by sa mali vrátiť späť do priemyslu.

Komisia navrhuje do systému ETS začleniť aj trvalé odstraňovanie uhlíka. To poskytne viac flexibility odvetviam, v ktorých je znižovanie emisií najťažšie a podporí rozšírenie týchto technológií.

Cieľom samostatného návrhu o referenčných hodnotách je zvýšiť bezodplatné prideľovanie kvót priemyslu v hodnote šesť miliárd eur na obdobie 2026 - 2030. V prípade odvetví, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM), sa zníženie bezodplatného prideľovania kvót spomalí a postupné ukončenie sa predĺži do roku 2038.

Komisia navrhla aj reformu trhovej stabilizačnej rezervy s cieľom posilniť stabilitu trhu a predvídateľnosť investícií, zachovať likviditu a znížiť nadmernú volatilitu cien.

Návrh EK posilňuje systém ETS aj pre odvetvie leteckej a námornej dopravy a rozširuje sa na spaľovanie odpadu. Preskúmaním systému sa vytvárajú nové obchodné príležitosti, riešia sa riziká obchádzania a vytvárajú sa rovnaké podmienky a zároveň sa zabezpečí súlad s medzinárodným vývojom.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)