Bratislava 13. októbra (OTS) - Slovensko čelí konsolidačnému balíku vo výške 2,7 miliardy eur na rok 2026 a podľa jarnej prognózy Európskej komisie z 21. 5. 2026 by inflácia podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) mala v roku 2026 dosiahnuť 4,3 %. Podľa prieskumu EOS KSI Slovensko z apríla 2026 obmedzuje nákupy potravín a bežných potrieb 40,8 % domácností.

Aké makroekonomické tlaky nútia Slovákov zmeniť svoje sporiace návyky?

Podľa jarnej prognózy Európskej komisie zostane rast HDP Slovenska v roku 2026 mierny (0,8 %), inflácia je vysoká a reálne mzdy by mali v roku 2026 mierne klesnúť. Konsolidačné opatrenia zvyšujú niektoré dane a odvody.

Daňové reformy a inflačný tlak

Parlament schválil 24. 9. 2025 konsolidačný balík na rok 2026 v hodnote 2,7 miliardy eur, ktorý kombinuje zvyšovanie daní a odvodov so škrtmi vo výdavkoch. Od 1. 1. 2026 platí okrem iného:
- Daň z príjmu fyzických osôb: progresívne sadzby 19 %, 25 %, 30 % a 35 % podľa výšky základu dane.
- Zdravotné odvody: odvod zamestnanca vzrástol o 1 percentuálny bod (zo 4 % na 5 %).
- DPH: sladké a slané potraviny sa presunuli zo sadzby 19 % do sadzby 23 %.
- Služobné autá: pri osobných autách používaných aj na súkromné účely je odpočet DPH len 50 %.

Základná sadzba DPH 23 % platí už od roku 2025, popri nej sú znížené sadzby 19 % a 5 % pre vybrané položky. Daň z finančných transakcií platí od roku 2025 a od 1. 1. 2026 ju platí už len právnické osoby.

Inflácia HICP bola podľa Európskej komisie 4,2 % v roku 2025 a v roku 2026 by mala dosiahnuť 4,3 %. Ceny energií rastú podľa komisie najmä pre úplné zrušenie cenových stropov na teplo a čiastočné zrušenie pri plyne a elektrine. Ceny pohonných hmôt rastú od marca 2026 po konflikte na Blízkom východe a prenášajú sa aj do cien potravín.

Verejný dlh a stagnácia reálnych miezd

Hrubý verejný dlh dosiahol podľa Európskej komisie v roku 2025 61,4 % HDP a v roku 2026 by mal vzrásť na 63,7 %. Deficit verejných financií bol v roku 2025 4,5 % HDP a v roku 2026 sa má mierne zvýšiť na 4,6 % HDP. Konsolidácia pre rok 2026 počíta so zmrazením platov vo verejnom sektore, ktoré čiastočne kompenzuje zvýšenie platov učiteľov. Reálne mzdy by mali v roku 2026 mierne klesnúť.

Podľa prieskumu NBS z jesene 2025 uviedlo potraviny a nápoje ako hlavný faktor svojho dojmu z vývoja cien 87 % opýtaných, hoci tvoria len približne štvrtinu spotrebného koša. Oficiálnu mieru inflácie spomenulo iba 8 %.

Vyčerpanie peňažných rezerv

Podľa prieskumu EOS KSI Slovensko, ktorý realizovala agentúra AKO na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov, nemalo pred letom 21,5 % respondentov žiadnu finančnú rezervu a ďalších 18,4 % malo najviac 500 €. Spolu ide o približne 40 %. Rezervu vyššiu ako 1 500 € malo 34,7 % respondentov.
Po pokrytí povinných výdavkov dokáže 17,4 % respondentov ušetriť 0 € a ďalších 23,7 % najviac 50 € mesačne. Spolu ide o 41 % respondentov. Ľudia s malou rezervou majú preto len malý priestor na jej obnovenie.

Ako si Slováci odkladajú peniaze: sporenie a investovanie

Slovenské domácnosti majú viacero možností: bankové účty, dôchodkové sporenie, nehnuteľnosti alebo investície. Každá z nich má iné riziká a iný potenciálny výnos.

Inflácia a reálna hodnota úspor

Ak úrok z účtu nedosahuje mieru inflácie, reálna kúpna sila úspor postupne klesá. Pri inflácii HICP 4,3 % v roku 2026 (Európska komisia) to platí pre každý produkt s nižším ročným zhodnotením. Pred rozhodnutím preto porovnajte aktuálne sadzby bánk.

Pravidelné mesačné sporenie a investovanie

Pri malých mesačných rezervách je dôležitá pravidelnosť. Podľa prieskumu EOS KSI Slovensko dokáže mesačne ušetriť 51 až 200 € 29,3 % respondentov, 201 až 500 € 13,6 % a viac ako 500 € 7,1 %.

Niektorí retailoví investori na Slovensku využívajú moderné digitálne maklérske platformy na vytvorenie plánov pravidelného investovania s XTB. Tieto platformy umožňujú jednotlivcom smerovať malé mesačné príspevky do diverzifikovaných burzovo obchodovaných fondov (ETF) a akcií, čím pomáhajú budovať dlhodobú expozíciu na trhu. Automatizované opakované príkazy umožňujú domácnostiam udržiavať disciplinované investičné návyky bez ohľadu na krátkodobú volatilitu trhu.

Investovanie je rizikové. Hodnota investície môže klesnúť aj pod pôvodný vklad a výnos nie je zaručený. Pred investovaním si prečítajte rizikové upozornenie poskytovateľa.

Ako Slováci rozkladajú svoje peniaze
Podľa prieskumu, ktorý v roku 2025 realizovali HAVEL & PARTNERS, ONE FAMILY OFFICE, RSM a Visa s výskumnou agentúrou Ipsos, využíva sporenie na dôchodok 77 % Slovákov. Do nehnuteľností ukladá peniaze viac ako polovica žien a dve tretiny mužov. Približne pätina investorov a investoriek (22 %) spravuje svoje investície aktívne prostredníctvom digitálneho bankovníctva.

https://www.magnific.com/

V ktorých oblastiach domácnosti najviac škrtajú vo svojom mesačnom rozpočte?

Podľa prieskumu EOS KSI Slovensko, ktorý koncom apríla 2026 realizovala agentúra AKO na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov, domácnosti obmedzujú výdavky najmä v nepodstatných kategóriách. Respondenti mohli uviesť viac odpovedí.

Znižovanie voliteľných výdavkov
Výdavky na oblečenie a obuv znížilo 50,9 % respondentov, na zábavu a voľný čas 50,1 % a na dovolenky a cestovanie 43,3 %.

Úplne vylúčilo alebo plánuje vylúčiť reštaurácie, donášku jedla alebo rýchle občerstvenie 37,1 % respondentov. Ďalej ide o dovolenky a cestovanie (31,6 %), darčeky a nadštandardné výdavky (31,6 %) a kaviarne a malé radosti (31,5 %).

Úspory na potravinách a bežných nákupoch
Výdavky na potraviny a bežné potreby obmedzuje 40,8 % domácností. Prieskum sa nepýtal na množstvo ani kvalitu nakupovaných potravín, preto z neho nemožno vyvodiť, či ľudia nakupujú menej, alebo lacnejšie.

Aká úloha zohráva finančná nezávislosť žien pri zmene návykov v oblasti sporenia?

Prieskum z roku 2025 (HAVEL & PARTNERS, ONE FAMILY OFFICE, RSM, Visa a Ipsos) mapuje, ako spravujú majetok Slovenky.

Rozšírenie nezávislej kontroly nad majetkom

Svoj majetok spravuje samostatne 38 % Sloveniek. Najväčší podiel takýchto žien je medzi mladšími ženami vo veku 18 až 34 rokov. Investuje 34 % žien a 20 % mužov, aby mali dostatok prostriedkov na vlastné ciele.

Rizikové profily žien a mužov

Konzervatívnejšie investície s nižším rizikom volí 22 % žien a 13 % mužov. Rizikovejšie investície s vyšším možným výnosom volí 9 % žien a 19 % mužov. Medzi ženami nad 55 rokov má rizikové investície v portfóliu 14 %.

Medzigeneračné prevody majetku

Analýza 10 najväčších slovenských rodinných firiem z roku 2022 ukázala, že ich vlastníci sú z 90 % muži a 80 % z nich má viac ako 60 rokov. Pri dedení podľa slovenských predpisov by väčšina majetku, až 65 %, prešla do rúk žien. Ide o modelový scenár z uvedenej analýzy, nie o prognózu.

Často kladené otázky

Ako rastúce životné náklady ovplyvňujú rozpočty slovenských domácností?

Podľa prieskumu EOS KSI Slovensko obmedzuje výdavky na potraviny a bežné potreby 40,8 % domácností. Výdavky na oblečenie a obuv znížilo 50,9 % a na zábavu a voľný čas 50,1 % respondentov. Reštaurácie, donášku jedla alebo rýchle občerstvenie úplne vylúčilo alebo plánuje vylúčiť 37,1 % respondentov.

Aké zvýšenia daní obsahuje balík fiškálnej konsolidácie na Slovensku?

Balík na rok 2026 vo výške 2,7 miliardy eur zahŕňa progresívne sadzby dane z príjmu fyzických osôb (19 %, 25 %, 30 % a 35 %), zvýšenie zdravotných odvodov zamestnancov o 1 percentuálny bod, presun sladkých a slaných potravín zo sadzby DPH 19 % do 23 % a zníženie odpočtu DPH pri služobných autách využívaných aj súkromne na 50 %. Základná sadzba DPH 23 % platí od roku 2025. Daň z finančných transakcií platí od roku 2025 a od 1. 1. 2026 ju platia už len právnické osoby.

Prečo sa predpokladá nárast verejného dlhu napriek škrtom vo výdavkoch?
Podľa Európskej komisie dlh rastie najmä pre očakávané deficity, ktoré v roku 2026 dosiahnu 4,6 % HDP. Deficit odráža aj oneskorenú dodávku vojenskej techniky z roku 2025. V roku 2027 sa deficit podľa komisie rozšíri pre vyššie verejné investície do obrany a národné spolufinancovanie projektov financovaných z EÚ. Zmrazenie platov vo verejnom sektore čiastočne kompenzuje zvýšenie platov učiteľov.

Koľko peňazí majú slovenskí dospelí v núdzových úsporách?

Podľa prieskumu EOS KSI Slovensko nemalo pred letom 21,5 % respondentov žiadnu rezervu a 18,4 % malo najviac 500 €, spolu približne 40 %. Po pokrytí povinných výdavkov dokáže ušetriť najviac 50 € mesačne 41 % respondentov.