Bratislava 26. augusta (OTS) - Organizačná štruktúra je základom každej úspešnej firmy. Určuje, aké je vzájomné prepojenie jednotlivých oddelení a zamestnancov a ako sa v spoločnosti rozhoduje. Správne zvolená štruktúra môže výrazne ovplyvniť efektivitu, produktivitu a celkový úspech vášho podniku.

Kedy je potrebné zmeniť organizačnú štruktúru?

● Fúzie a akvizície. Pri fúzii, teda zlúčení dvoch spoločností, je potrebné vytvoriť novú, jednotnú štruktúru.
● Reštrukturalizácia. Ak firma čelí finančným ťažkostiam alebo chce zvýšiť svoju efektivitu.
● Rast firmy. S rastom firmy sa môžu meniť jej potreby a požiadavky.
● Zmena stratégie. Je žiaduca napríklad pri zmene obchodnej stratégie.
● Nástup nových technológií. Digitálna transformácia mení spôsob práce a vyžaduje si nové prístupy k rôznym pracovným úlohám a pozíciám.

Typy organizačných štruktúr

Lineárna štruktúra
Klasická hierarchická štruktúra s jasnými líniami zodpovednosti. Každý zamestnanec má jedného priameho nadriadeného. Príkazy sa teda prenášajú zhora nadol.

Jej výhodou je najmä jednoduchá komunikácia medzi zamestnancom a jeho nadriadeným – tá podporuje efektívne a rýchle rozhodovanie.

Lineárna štruktúra je vhodná pre malé a stredné podniky alebo startupy s jednoduchými procesmi. Vo väčšej firme by ste však mohli naraziť na problém s obmedzenou flexibilitou alebo byrokraciou.

Funkčná štruktúra
Zamestnanci pracujú v skupinách podľa odborných funkcií, napríklad marketing, výroba, financie. Každá skupina má manažéra, ktorý je zodpovedný za svoju oblasť a zamestnancov v rámci nej. V takýchto oddeleniach sa pracovníci môžu hlbšie ponoriť do svojich úloh, navzájom sa učiť a stať sa odborníkmi vo svojom odvetví.

Špecializácia vedie k vyššej kvalite práce a v konečnom dôsledku k zlepšeniu výsledkov vašej firmy. Experti totiž majú väčší priestor na inovácie a zlepšovanie procesov vo svojom odbore.

Funkčná štruktúra je optimálna najmä pre väčšie spoločnosti s potrebou rôznych špecializácií. Komplikácie môžu nastať pri komunikácii medzi jednotlivými tímami, ale aj medzi funkciami ako takými. Ak nebudú efektívne spolupracovať, môže byť ťažké dosiahnuť celkové ciele podniku.

Zdroj: freepik.com

Divízna štruktúra
Firma je rozdelená na samostatné divízie podľa produktov, regiónov alebo zákazníkov. Každá funguje ako autonómna jednotka s vlastnými zdrojmi, rozpočtom a manažmentom. Je zároveň zodpovedná za svoje výsledky a ziskovosť.

Divízie sú schopné rýchlejšie reagovať na zmeny na trhu a prispôsobovať sa špecifickým potrebám zákazníkov. Rozhodnutia v jednej sa môžu prijímať rýchlejšie, pretože nie je potrebné schvaľovanie na vyššej úrovni.

Divízna štruktúra je určená hlavne pre veľké spoločnosti s rôznymi produktovými líniami alebo geografickými trhmi.

Maticová štruktúra
Predstavuje zaujímavú kombináciu funkčnej a divíznej štruktúry, ktorá sa využíva najmä vo firmách pracujúcich na viacerých projektoch súčasne. V tomto usporiadaní majú zamestnanci zvyčajne dvoch nadriadených – funkčného a projektového manažéra.
● Funkčný manažér sa stará o odborný rozvoj zamestnancov a zabezpečuje, aby mali k dispozícii potrebné zdroje a nástroje.
● Projektový manažér je zodpovedný za úspešné dokončenie konkrétneho projektu v stanovenom čase a rozsahu rozpočtu.

Zamestnanci môžu byť medzi projektami flexibilne presúvaní podľa aktuálnych potrieb. Zároveň rozvíjajú svoje profesijné znalosti v rámci funkčných oddelení.

Plochá štruktúra
Je typická nízkym počtom hierarchických úrovní. To znamená, že medzi vrcholovým vedením a bežnými zamestnancami je len minimálny alebo žiadny stredný manažment.

Rozhodovacia právomoc je v tejto štruktúre decentralizovaná, čiže zamestnanci majú väčšiu voľnosť pri rozhodovaní o svojej práci. Na rôznych úrovniach tiež majú ľahší prístup k informáciám a môžu sa priamo zapájať do rozhodovacích procesov.

Plochú štruktúru využívajú mnohé startupy a technologické firmy, pretože im umožňuje rýchlo rásť a inovovať.

Sieťová štruktúra
Dynamický typ riadenia podniku založený na spolupráci externých partnerov. Je vhodný pre firmy, ktoré potrebujú flexibilne reagovať na zmeny na trhu.

S rozvojom technológií a globalizáciou sa menia aj požiadavky na organizačné štruktúry. Čoraz väčšiu úlohu zohrávajú flexibilné a adaptabilné alternatívy, ktoré umožňujú rýchlu reakciu na zmeny na trhu. Trendy ako remote work, projektové riadenie a agilné metódy práce menia spôsob, akým spoločnosti fungujú. Organizačná štruktúra nie je statický koncept, ale dynamický nástroj, ktorý by sa mal pravidelne prehodnocovať a prispôsobovať potrebám firmy.