MS v hokeji 2026
Všetky správy
Približne každé desiate auto na Slovensku jazdí bez povinného zmluvného poistenia (PZP).
Autor TASR
Bratislava 2. júna (TASR) - Približne každé desiate auto na Slovensku jazdí bez povinného zmluvného poistenia (PZP). Novela zákona o PZP, schválená v apríli parlamentom, by mala podľa Allianz - Slovenskej poisťovne pomôcť vyprázdniť cesty od nepoistených vozidiel, znížiť tak tlak na vyplácanie škôd spôsobených nepoistenými vozidlami z garančného fondu a tým aj na ceny poistenia. Priemerná škoda na aute sa pritom za posledných sedem rokov zvýšila o polovicu a škoda na zdraví dokonca o 105 %.
„Zavedenie mechanizmu, ktorý uprace evidenciu vozidiel a prinesie reálne vymáhateľné pravidlá, pomôže nielen poisťovniam, ale predovšetkým motoristom, ktorí sú zodpovední a svoje vozidlo majú poistené. Novelu zákona o PZP preto považujeme za kľúčový krok k férovejšiemu systému,“ uviedol riaditeľ odboru koordinácie a podpory distribučných kanálov Allianz - Slovenskej poisťovne Jozef Smolinský.
Počet poistných udalostí sa po pandemickom poklese síce stabilizoval, no náklady na ich riešenie dlhodobo a výrazne rastú. Pri havarijnom poistení narástli vyplatené poistné plnenia za škody zo zhruba 104 miliónov eur v roku 2019 na viac ako 126 miliónov eur v roku 2025, teda o viac ako 21 percent. Ešte dynamickejší vývoj eviduje poisťovňa pri PZP, kde objem plnení stúpol o viac ako 22 percent. Priemerné náklady za škodu na vozidle tak za sedem rokov stúpli o celých 50 % z takmer 1555 eur v roku 2019 na 2333 eur v roku 2025. Priemerné náklady za škodu na zdraví z PZP dokonca stúpli až o 105 percent z necelých 4000 eur v roku 2019 na vyše 8100 eur v roku 2025.
Za nárastom nákladov za škody na autách stojí kombinácia viacerých faktorov. Hlavnú úlohu zohráva rast cien náhradných dielov aj práce v autoservisoch, ale aj technologická komplexnosť moderných vozidiel. Kým v minulosti znamenala menšia nehoda relatívne jednoduchú opravu karosérie, v súčasnosti často dochádza k poškodeniu citlivých komponentov, ako sú senzory, kamery či asistenčné systémy, ktoré sú finančne náročné na výmenu aj kalibráciu. Aj relatívne bežná kolízia tak môže znamenať výrazne vyššie náklady, než boli vodiči zvyknutí v minulosti.
Štát od 1. augusta osloví približne 600.000 majiteľov nepoistených áut s výzvou na nápravu a od 1. októbra budú vozidlá nepoistené viac ako 24 mesiacov vyradené z evidencie. Rovnako od začiatku októbra budú okresné úrady automaticky informované o nepoistenom vozidle a jeho majiteľovi hrozí pokuta od 120 do 900 eur. Platnosť PZP sa bude kontrolovať aj na staniciach technickej kontroly a na emisnej kontrole.
Novela zákona o PZP môže podľa poisťovne zlepšiť postavenie Slovenska aj v rámci Systému zelenej karty, ktorý združuje 48 krajín Európy, severnej Afriky a Blízkeho východu. Slovensko sa v systéme s 10 percentami nepoistených vozidiel radí medzi krajiny s najvyšším podielom áut bez PZP. V susednom Česku je to približne o 1,6 percenta a v Poľsku len o 0,8 percenta. Dôvodom je najmä prísnejší systém s pokutami.
„Zavedenie mechanizmu, ktorý uprace evidenciu vozidiel a prinesie reálne vymáhateľné pravidlá, pomôže nielen poisťovniam, ale predovšetkým motoristom, ktorí sú zodpovední a svoje vozidlo majú poistené. Novelu zákona o PZP preto považujeme za kľúčový krok k férovejšiemu systému,“ uviedol riaditeľ odboru koordinácie a podpory distribučných kanálov Allianz - Slovenskej poisťovne Jozef Smolinský.
Počet poistných udalostí sa po pandemickom poklese síce stabilizoval, no náklady na ich riešenie dlhodobo a výrazne rastú. Pri havarijnom poistení narástli vyplatené poistné plnenia za škody zo zhruba 104 miliónov eur v roku 2019 na viac ako 126 miliónov eur v roku 2025, teda o viac ako 21 percent. Ešte dynamickejší vývoj eviduje poisťovňa pri PZP, kde objem plnení stúpol o viac ako 22 percent. Priemerné náklady za škodu na vozidle tak za sedem rokov stúpli o celých 50 % z takmer 1555 eur v roku 2019 na 2333 eur v roku 2025. Priemerné náklady za škodu na zdraví z PZP dokonca stúpli až o 105 percent z necelých 4000 eur v roku 2019 na vyše 8100 eur v roku 2025.
Za nárastom nákladov za škody na autách stojí kombinácia viacerých faktorov. Hlavnú úlohu zohráva rast cien náhradných dielov aj práce v autoservisoch, ale aj technologická komplexnosť moderných vozidiel. Kým v minulosti znamenala menšia nehoda relatívne jednoduchú opravu karosérie, v súčasnosti často dochádza k poškodeniu citlivých komponentov, ako sú senzory, kamery či asistenčné systémy, ktoré sú finančne náročné na výmenu aj kalibráciu. Aj relatívne bežná kolízia tak môže znamenať výrazne vyššie náklady, než boli vodiči zvyknutí v minulosti.
Štát od 1. augusta osloví približne 600.000 majiteľov nepoistených áut s výzvou na nápravu a od 1. októbra budú vozidlá nepoistené viac ako 24 mesiacov vyradené z evidencie. Rovnako od začiatku októbra budú okresné úrady automaticky informované o nepoistenom vozidle a jeho majiteľovi hrozí pokuta od 120 do 900 eur. Platnosť PZP sa bude kontrolovať aj na staniciach technickej kontroly a na emisnej kontrole.
Novela zákona o PZP môže podľa poisťovne zlepšiť postavenie Slovenska aj v rámci Systému zelenej karty, ktorý združuje 48 krajín Európy, severnej Afriky a Blízkeho východu. Slovensko sa v systéme s 10 percentami nepoistených vozidiel radí medzi krajiny s najvyšším podielom áut bez PZP. V susednom Česku je to približne o 1,6 percenta a v Poľsku len o 0,8 percenta. Dôvodom je najmä prísnejší systém s pokutami.
