Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Medzi mladými z generácie Z je jej používanie viac ako trojnásobne rozšírenejšie než medzi príslušníkmi generácie baby boomers.
Autor TASR
Bratislava 4. novembra (TASR) - Umelú inteligenciu (AI) využíva aspoň raz týždenne 48 percent ľudí, pričom medzi mladými z generácie Z je jej používanie viac ako trojnásobne rozšírenejšie než medzi príslušníkmi generácie baby boomers. Vyplýva to z prieskumu Allianz Pulse 2026, do ktorého sa zapojilo viac ako 8000 respondentov z ôsmich krajín vrátane Slovenska.
AI sa podľa prieskumu zatiaľ viac udomácnila v súkromnom živote než na pracoviskách. Z ľudí, ktorí ju využívajú, ju 53 percent používa najmä v súkromí, 20 percent predovšetkým na prácu alebo štúdium a 27 percent v oboch oblastiach. Najvyšší podiel respondentov, ktorí AI využívajú aspoň čiastočne na prácu alebo štúdium, zaznamenali v USA, Spojenom kráľovstve a Španielsku.
Kým medzi príslušníkmi generácie Z využíva AI každý týždeň 77 percent opýtaných, medzi generáciou baby boomers je to 23 percent.
Respondenti vnímajú pozitívne najmä potenciál AI zvyšovať osobnú produktivitu. Pri hodnotení jej vplyvu na pracovné miesta je však sentiment výrazne negatívnejší. Čisté skóre dosiahlo mínus 67 percent, čo predstavuje medziročné zhoršenie približne o 12 percentuálnych bodov.
Plošné rušenie pracovných miest však väčšina opýtaných nepredpokladá. Úplné nahradenie svojho pracovného miesta umelou inteligenciou v priebehu piatich rokov očakáva sedem percent respondentov. Ďalších 21 percent predpokladá, že AI prevezme významnú časť ich pracovných úloh. Naopak, 26 percent očakáva, že im bude pri práci predovšetkým pomáhať. Štvrtina opýtaných predpokladá malý alebo žiadny vplyv a pätina zatiaľ nevie posúdiť, ako technológia ich prácu zmení.
Výrazné rozdiely sa podľa prieskumu ukazujú aj v príprave zamestnancov na využívanie AI. V Európe absolvovalo školenie o umelej inteligencii na pracovisku len 17 percent zamestnaných respondentov, zatiaľ čo v USA to bolo 30 percent. Až 44 percent zamestnancov uviedlo, že ich zamestnávateľ žiadne takéto školenie neponúka.
Rastú aj obavy z negatívnych dôsledkov umelej inteligencie. Podpora jej prísnejšej regulácie sa medziročne zvýšila zo 61 na 78 percent. Najväčšie obavy vyvolávajú šírenie dezinformácií, zneužívanie osobných údajov a strata pracovných miest. Viac ako tretina respondentov zároveň očakáva, že AI prehĺbi spoločenské nerovnosti.
Allianz Research v tejto súvislosti upozorňuje, že pre Európu nebude rozhodujúce len rýchlejšie zavádzanie umelej inteligencie, ale najmä jej produktívne využívanie vo firmách. Za dôležité považuje aj zlepšenie vzdelávania zamestnancov, podporu ich prechodu na nové pracovné úlohy, spravodlivejšie rozdelenie ekonomických prínosov technológie a posilnenie dôvery prostredníctvom primeranej regulácie.
AI sa podľa prieskumu zatiaľ viac udomácnila v súkromnom živote než na pracoviskách. Z ľudí, ktorí ju využívajú, ju 53 percent používa najmä v súkromí, 20 percent predovšetkým na prácu alebo štúdium a 27 percent v oboch oblastiach. Najvyšší podiel respondentov, ktorí AI využívajú aspoň čiastočne na prácu alebo štúdium, zaznamenali v USA, Spojenom kráľovstve a Španielsku.
Kým medzi príslušníkmi generácie Z využíva AI každý týždeň 77 percent opýtaných, medzi generáciou baby boomers je to 23 percent.
Respondenti vnímajú pozitívne najmä potenciál AI zvyšovať osobnú produktivitu. Pri hodnotení jej vplyvu na pracovné miesta je však sentiment výrazne negatívnejší. Čisté skóre dosiahlo mínus 67 percent, čo predstavuje medziročné zhoršenie približne o 12 percentuálnych bodov.
Plošné rušenie pracovných miest však väčšina opýtaných nepredpokladá. Úplné nahradenie svojho pracovného miesta umelou inteligenciou v priebehu piatich rokov očakáva sedem percent respondentov. Ďalších 21 percent predpokladá, že AI prevezme významnú časť ich pracovných úloh. Naopak, 26 percent očakáva, že im bude pri práci predovšetkým pomáhať. Štvrtina opýtaných predpokladá malý alebo žiadny vplyv a pätina zatiaľ nevie posúdiť, ako technológia ich prácu zmení.
Výrazné rozdiely sa podľa prieskumu ukazujú aj v príprave zamestnancov na využívanie AI. V Európe absolvovalo školenie o umelej inteligencii na pracovisku len 17 percent zamestnaných respondentov, zatiaľ čo v USA to bolo 30 percent. Až 44 percent zamestnancov uviedlo, že ich zamestnávateľ žiadne takéto školenie neponúka.
Rastú aj obavy z negatívnych dôsledkov umelej inteligencie. Podpora jej prísnejšej regulácie sa medziročne zvýšila zo 61 na 78 percent. Najväčšie obavy vyvolávajú šírenie dezinformácií, zneužívanie osobných údajov a strata pracovných miest. Viac ako tretina respondentov zároveň očakáva, že AI prehĺbi spoločenské nerovnosti.
Allianz Research v tejto súvislosti upozorňuje, že pre Európu nebude rozhodujúce len rýchlejšie zavádzanie umelej inteligencie, ale najmä jej produktívne využívanie vo firmách. Za dôležité považuje aj zlepšenie vzdelávania zamestnancov, podporu ich prechodu na nové pracovné úlohy, spravodlivejšie rozdelenie ekonomických prínosov technológie a posilnenie dôvery prostredníctvom primeranej regulácie.
