Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Analytici Intesa Sanpaolo vypracovali tri možné scenáre vývoja konfliktu, v tom strednom predpokladajú jeho koniec v máji.
Autor TASR
Bratislava 11. apríla (TASR) - Rast slovenskej aj európskej ekonomiky bude v tomto roku v dôsledku konfliktu v Iráne pomalší, nemali by sa však prepadnúť do recesie. Eurozóna by mala vzrásť o 0,9 %, Slovensko len o 0,5 %. Inflácia v eurozóne by sa počas roka mohla zvýšiť nad 4 %, na Slovensku možno aj nad 6 %. Odhadujú to v aktuálnych prognózach analytici VÚB banky a jej materskej Intesa Sanpaolo.
„Aj keby sa konflikt skončil hneď teraz, jeho dopady by pretrvali zrejme niekoľko mesiacov. Len samotné vážne poškodenie najväčšieho svetového LNG terminálu v Katare si bude vyžadovať opravy, ktoré potrvajú tri až päť rokov. Zastavené ropné vrty, skvapalňovanie zemného plynu a prerušená námorná doprava sa tiež nedajú plne obnoviť len v priebehu niekoľkých dní, ide skôr o týždne až mesiace. Uviaznuté lode tiež nedokážu v krátkom horizonte vymazať pokles celosvetových zásob dôležitých surovín, aj keby hneď pokračovali vo svojej ceste z konca februára,“ vysvetlil hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.
Analytici Intesa Sanpaolo vypracovali tri možné scenáre vývoja konfliktu, v tom strednom predpokladajú jeho koniec v máji. V nadväznosti na to znížili prognózu rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v eurozóne v tomto roku o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) na 0,9 %.
Slovenskú ekonomiku aktuálny svetový vývoj zasiahne podľa analytikov ešte výraznejšie. Jednak je veľmi závislá od medzinárodného obchodu a zahraničného dopytu, zároveň je vysoko energeticky náročná. „Preto prognózu rastu miestneho HDP znižujeme viac ako celej eurozóny, z predchádzajúcich 1,1 na 0,5 %. S rovnakým odhadom v strednom scenári koncom marca prišla aj Národná banka Slovenska,“ pripomenul Štefanides.
Spotrebiteľská inflácia v eurozóne by mala podľa analytikov v priemere za celý rok zrýchliť na 3,3 %, s vrcholom v októbri na úrovni 4,2 %. Vyššie ceny energetických komodít sa totiž premietnu do nákladov nielen v doprave, ale aj do cien potravín či iných tovarov a služieb.
Na Slovensku síce zatiaľ ceny pohonných látok rástli len minimálne, to by sa však malo v najbližších mesiacoch zmeniť. „Pohonné hmoty sa nedajú predávať bez marží donekonečna, do Európy už prišiel posledný ropný tanker z Perzského zálivu a zásoby sa budú len zmenšovať. Navyše, drahšie hnojivá zatlačia na ceny potravín: tak vyššími nákladmi, ako aj nižšími hektárovými výnosmi. Drahší plyn zasa potlačí náklady v mnohých priemyselných odvetviach a nedostatok síry a hélia môže skomplikovať aj výrobu v elektrotechnike. Zásoby zemného plynu v EÚ sú pritom aktuálne na svojom ročnom minime,“ priblížil Štefanides.
Analytici VÚB banky preto očakávajú, že inflácia na Slovensku sa do konca roka zvýši k úrovni 6 %, prípadne aj vyššie. Príjmy firiem a následne možnosti zvyšovať platy zamestnancov však na inflačné šoky zvyknú reagovať až s oneskorením. „Priemerná mzda na Slovensku tak čoskoro s najväčšou pravdepodobnosťou zaznamená po očistení o infláciu pokles. To znamená nižšiu kúpyschopnosť voči tovarom a službám, čo pridá k už predtým očakávanému miernemu poklesu spotreby domácností v tomto roku,“ doplnil ekonóm.
„Aj keby sa konflikt skončil hneď teraz, jeho dopady by pretrvali zrejme niekoľko mesiacov. Len samotné vážne poškodenie najväčšieho svetového LNG terminálu v Katare si bude vyžadovať opravy, ktoré potrvajú tri až päť rokov. Zastavené ropné vrty, skvapalňovanie zemného plynu a prerušená námorná doprava sa tiež nedajú plne obnoviť len v priebehu niekoľkých dní, ide skôr o týždne až mesiace. Uviaznuté lode tiež nedokážu v krátkom horizonte vymazať pokles celosvetových zásob dôležitých surovín, aj keby hneď pokračovali vo svojej ceste z konca februára,“ vysvetlil hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.
Analytici Intesa Sanpaolo vypracovali tri možné scenáre vývoja konfliktu, v tom strednom predpokladajú jeho koniec v máji. V nadväznosti na to znížili prognózu rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v eurozóne v tomto roku o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) na 0,9 %.
Slovenskú ekonomiku aktuálny svetový vývoj zasiahne podľa analytikov ešte výraznejšie. Jednak je veľmi závislá od medzinárodného obchodu a zahraničného dopytu, zároveň je vysoko energeticky náročná. „Preto prognózu rastu miestneho HDP znižujeme viac ako celej eurozóny, z predchádzajúcich 1,1 na 0,5 %. S rovnakým odhadom v strednom scenári koncom marca prišla aj Národná banka Slovenska,“ pripomenul Štefanides.
Spotrebiteľská inflácia v eurozóne by mala podľa analytikov v priemere za celý rok zrýchliť na 3,3 %, s vrcholom v októbri na úrovni 4,2 %. Vyššie ceny energetických komodít sa totiž premietnu do nákladov nielen v doprave, ale aj do cien potravín či iných tovarov a služieb.
Na Slovensku síce zatiaľ ceny pohonných látok rástli len minimálne, to by sa však malo v najbližších mesiacoch zmeniť. „Pohonné hmoty sa nedajú predávať bez marží donekonečna, do Európy už prišiel posledný ropný tanker z Perzského zálivu a zásoby sa budú len zmenšovať. Navyše, drahšie hnojivá zatlačia na ceny potravín: tak vyššími nákladmi, ako aj nižšími hektárovými výnosmi. Drahší plyn zasa potlačí náklady v mnohých priemyselných odvetviach a nedostatok síry a hélia môže skomplikovať aj výrobu v elektrotechnike. Zásoby zemného plynu v EÚ sú pritom aktuálne na svojom ročnom minime,“ priblížil Štefanides.
Analytici VÚB banky preto očakávajú, že inflácia na Slovensku sa do konca roka zvýši k úrovni 6 %, prípadne aj vyššie. Príjmy firiem a následne možnosti zvyšovať platy zamestnancov však na inflačné šoky zvyknú reagovať až s oneskorením. „Priemerná mzda na Slovensku tak čoskoro s najväčšou pravdepodobnosťou zaznamená po očistení o infláciu pokles. To znamená nižšiu kúpyschopnosť voči tovarom a službám, čo pridá k už predtým očakávanému miernemu poklesu spotreby domácností v tomto roku,“ doplnil ekonóm.
