Bratislava 6. marca (TASR) - Rast slovenskej ekonomiky bol celý minulý rok utlmený. Dôvodom boli domáce aj zahraničné vplyvy, či už konsolidácia verejných financií alebo neistota vo svetovej ekonomike. V tomto roku to bude podobné a hospodárstvo SR by malo rásť len mierne nad 1 %, predpokladajú ekonomickí analytici.

Ako v piatok informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR, slovenská ekonomika si v roku 2025 udržala mierny rast o 0,8 %, tempo jej napredovania však bolo najpomalšie za posledné tri roky. Dynamika hospodárstva bola počas celého minulého roka nevýrazná, iba v poslednom štvrťroku sa dostala na hranicu 1 %.

„Konsolidácia na domácej scéne a nepriaznivé očakávania spojené s neistotou utlmujú výdavky domácností aj verejnej správy, zároveň ovplyvňujú aj investičné rozhodnutia firiem. Tie sú nielen pod tlakom slabšieho zahraničného dopytu, ale aj zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia v dôsledku prijímaných opatrení,“ zhodnotil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Rast slovenskej ekonomiky bol vlani pod priemerom Európskej únie (EÚ) a eurozóny, ale aj susedného Česka či Poľska, upozornil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. „Dôvody nájdeme v štruktúre slovenskej ekonomiky, ktorá bola viac ako iné európske ekonomiky vystavená zvýšeniu amerických ciel, ale najmä v domácej fiškálnej politike, keď vyššie daňové zaťaženie súkromného sektora (vrátane domácností) znižuje domácu aktivitu a tlmí ekonomický rast,“ vysvetlil.

Ekonomika ostane podľa neho utlmená aj v tomto roku. Brzdiť ju bude predovšetkým domáca fiškálna konsolidácia, ktorá „tvrdo dopadne“ najmä na domácnosti a ich spotrebu. „Na rozdiel od minulého roka už ekonomiku zásadnejšie nepodporia ani verejné investície. Dobeh Plánu obnovy síce ešte v úvode roka ich čísla môže zdvíhať, v druhej polovici roka ale už najskôr uvidíme prevažne klesajúci trend a predpokladáme, že jemný pokles zaznamenajú aj v celoročnom porovnaní,“ avizoval Koršňák.

Jedným z kľúčových faktorov ďalšieho výkonu slovenského hospodárstva bude podľa Horňáka aktivita u našich zahraničných obchodných partnerov, predovšetkým Nemecka. Varoval, že hoci v uplynulých mesiacoch prichádzali pozitívne signály z ekonomiky eurozóny, nedávna eskalácia situácie na Blízkom východe prináša do odhadov ďalšiu vlnu neistoty.

V závislosti od dĺžky a intenzity konfliktu budú ovplyvnené toky tovarov a energetických komodít, čo by mohlo spôsobiť vyššiu infláciu. Zároveň by to prinieslo ďalšie utlmenie ekonomickej aktivity. „V tomto momente však v našom základnom scenári nerátame s dlhotrvajúcim konfliktom a náš odhad rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku nateraz držíme na úrovni 1,3 %,“ konštatoval Horňák.

Aktuálny konflikt na Blízkom východe má potenciál spomaliť ekonomický rast v Európe aj na Slovensku, pripustil Koršňák. Nateraz však predpokladá optimistickú verziu s trvaním konfliktu rádovo v týždňoch. Rovnako počíta aj so zastavením fiškálnej konsolidácie vo volebnom roku 2027, čo prechodne zmierni jej negatívny vplyv na ekonomický rast. Vyžiada si to však ďalšiu konsolidáciu v období po voľbách.

„V základnom scenári krátko trvajúceho konfliktu na Blízkom východe očakávame, že ekonomický rast by tento rok mal zrýchliť na 1,1 % a následne na 1,7 % vo volebnom roku 2027. V scenári dlhotrvajúceho konfliktu by sa ekonomicky rast tento rok naopak mohol spomaliť k 0,5 % a budúci rok ostať blízko tejto úrovne alebo len nepatrne zrýchliť, výlučne len pod vplyvom uvoľnenia fiškálneho uťahovania,“ predpokladá Koršňák. Naďalej podľa neho platí, že v regióne aj celej EÚ bude rast slovenskej ekonomiky patriť k tým pomalším.