Komunálne voľby 2026
Všetky správy
ŠÚ SR informoval, že spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v júli 2026 medzimesačne vzrástli o 0,1 %.
Autor TASR
Bratislava 13. augusta (TASR) - Inflácia by do konca roka mohla zrýchliť na úrovne jemne nad 3,5 % a na podobných úrovniach by mohol tento rok skončiť aj ročný priemer inflácie. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, k údajom o júlovej inflácii, ktoré vo štvrtok zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
„Nateraz predpokladáme, že medziročná inflácia mohla v júli zaznamenať svoje tohtoročné minimum, hoci úplne sa nedá vylúčiť ešte ani jemný augustový pokles pod vplyvom nižších cien mlieka. Opätovný nárast cien ropy (a pohonných látok) by však mal výrazne uzatvárať priestor pre jej ďalšie spomalenie. Trend by sa mal začať postupne otáčať aj v prípade väčšiny potravín, ktoré v júli ešte prekvapili výraznejším poklesom, čím už najskôr z veľkej časti vyčerpali priestor pre zlacňovanie,“ priblížil.
Ceny domácich poľnohospodárskych komodít v rastlinnej výrobe podľa Koršňáka našli svoje dno už na jar, pričom letné vlny horúčav a extrémne sucho pravdepodobne znížia hektárové výnosy, najmä neskôr zrejúcich plodín a v nasledujúcich mesiacoch zvýraznia cenový tlak.
„Na druhej strane aj posledný vývoj cien surového mlieka (prelom júla a augusta) naznačuje, že jeho cena v Európe ešte stále svoje dno len hľadá. Práve mlieko a produkty z mlieka boli pritom hlavný ťahúňom zlacňovania potravín v predchádzajúcich mesiacoch. Nie je vylúčené, že tento trend ešte môže pretrvať niekoľko týždňov až mesiacov, čo by pribrzdilo aj stabilizáciu, respektíve jemne zrýchľovanie celkovej inflácie,“ vysvetlil.
„Smerom k záveru roka by sa do cien mohli začať predsa len premietať aj sekundárne efekty vyšších cien energií z jari tohto roka (ropy a plynu). Tie by mohli spomaliť zvoľňovanie inflácie služieb, ktorá by mala ustupovať pod vplyvom spomaleného ekonomického rastu (a poklesu spotreby) a prinášať silný nákladový faktor do cien bežných tovarov a potravín,“ dodal koršňák.
„Geopolitické riziká a s nimi súvisiaca neistota vrátane vývoja cien energetických komodít zostávajú prítomné a v najbližších kvartáloch môžu infláciu ovplyvňovať oboma smermi. Ďalší vývoj bude závisieť najmä od cien energií a ich sekundárnych efektov, vývoja miezd a miery, do akej sa zmeny vstupných nákladov premietnu do spotrebiteľských cien,“ doplnil Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
V prípade potravín sa k rizikám vyplývajúcim z vyšších cien hnojív podľa Kočiša pridávajú aj faktory súvisiace s počasím. „Vlny horúčav a sucho môžu cez negatívne ovplyvnenie výsledkov úrody vytvárať tlak na ceny niektorých potravín v nasledujúcich kvartáloch. Náš odhad priemernej inflácie na rok 2026 sme preto upravili smerom nadol a aktuálne očakávame, že sa bude pohybovať okolo 3,7 %,“ uzavrel Kočiš.
ŠÚ SR informoval, že spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v júli 2026 medzimesačne vzrástli o 0,1 %. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 3,3 %, čo bola najnižšia hodnota od začiatku roka 2025.
„Nateraz predpokladáme, že medziročná inflácia mohla v júli zaznamenať svoje tohtoročné minimum, hoci úplne sa nedá vylúčiť ešte ani jemný augustový pokles pod vplyvom nižších cien mlieka. Opätovný nárast cien ropy (a pohonných látok) by však mal výrazne uzatvárať priestor pre jej ďalšie spomalenie. Trend by sa mal začať postupne otáčať aj v prípade väčšiny potravín, ktoré v júli ešte prekvapili výraznejším poklesom, čím už najskôr z veľkej časti vyčerpali priestor pre zlacňovanie,“ priblížil.
Ceny domácich poľnohospodárskych komodít v rastlinnej výrobe podľa Koršňáka našli svoje dno už na jar, pričom letné vlny horúčav a extrémne sucho pravdepodobne znížia hektárové výnosy, najmä neskôr zrejúcich plodín a v nasledujúcich mesiacoch zvýraznia cenový tlak.
„Na druhej strane aj posledný vývoj cien surového mlieka (prelom júla a augusta) naznačuje, že jeho cena v Európe ešte stále svoje dno len hľadá. Práve mlieko a produkty z mlieka boli pritom hlavný ťahúňom zlacňovania potravín v predchádzajúcich mesiacoch. Nie je vylúčené, že tento trend ešte môže pretrvať niekoľko týždňov až mesiacov, čo by pribrzdilo aj stabilizáciu, respektíve jemne zrýchľovanie celkovej inflácie,“ vysvetlil.
„Smerom k záveru roka by sa do cien mohli začať predsa len premietať aj sekundárne efekty vyšších cien energií z jari tohto roka (ropy a plynu). Tie by mohli spomaliť zvoľňovanie inflácie služieb, ktorá by mala ustupovať pod vplyvom spomaleného ekonomického rastu (a poklesu spotreby) a prinášať silný nákladový faktor do cien bežných tovarov a potravín,“ dodal koršňák.
„Geopolitické riziká a s nimi súvisiaca neistota vrátane vývoja cien energetických komodít zostávajú prítomné a v najbližších kvartáloch môžu infláciu ovplyvňovať oboma smermi. Ďalší vývoj bude závisieť najmä od cien energií a ich sekundárnych efektov, vývoja miezd a miery, do akej sa zmeny vstupných nákladov premietnu do spotrebiteľských cien,“ doplnil Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
V prípade potravín sa k rizikám vyplývajúcim z vyšších cien hnojív podľa Kočiša pridávajú aj faktory súvisiace s počasím. „Vlny horúčav a sucho môžu cez negatívne ovplyvnenie výsledkov úrody vytvárať tlak na ceny niektorých potravín v nasledujúcich kvartáloch. Náš odhad priemernej inflácie na rok 2026 sme preto upravili smerom nadol a aktuálne očakávame, že sa bude pohybovať okolo 3,7 %,“ uzavrel Kočiš.
ŠÚ SR informoval, že spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v júli 2026 medzimesačne vzrástli o 0,1 %. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 3,3 %, čo bola najnižšia hodnota od začiatku roka 2025.
