Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Necháva si tak priestor na posúdenie aktuálneho vývoja okolo vojny na Blízkom východe.
Autor TASR
Bratislava/Frankfurt nad Mohanom 30. apríla (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok podľa očakávaní nezmenila úrokové sadzby a jej kľúčová depozitná sadzba zostáva na úrovni 2 %. Necháva si tak priestor na posúdenie aktuálneho vývoja okolo vojny na Blízkom východe. Ak by však tlak na rast cien pretrvával, je pravdepodobné, že ECB počas tohto roka pristúpi k sprísneniu menovej politiky, a to možno už na svojom najbližšom júnovom zasadnutí, predpokladajú ekonomickí analytici.
„Ak nedôjde k výraznejšiemu upokojeniu situácie na trhu s ropou, čo závisí od vývoja konfliktu na Blízkom východe, je pravdepodobné, že ECB pristúpi v júni k zvýšeniu depozitnej sadzby o štvrť percentuálneho bodu na 2,25 %,“ avizoval analytik investičnej platformy Portu Marek Malina.
Centrálna banka si podľa neho udržaním súčasnej menovej politiky vytvorila priestor na reakciu ohľadom ďalšieho vývoja rokovaní medzi USA a Iránom. Zároveň však pripomenul, že rastúce ceny palív zvyšujú spotrebiteľskú infláciu naprieč eurozónou a spomaľujú ekonomiku. „ECB sa obzvlášť obáva rastu jadrovej inflácie, ktorá by bola výsledkom prenesenia rastúcich firemných vstupov na spotrebiteľa v podobe vyšších cien tovarov a služieb. Jadrová inflácia je lepkavejšia a bojuje sa proti nej ťažšie, keďže je sprevádzaná aj rastom nominálnych miezd,“ priblížil Malina.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš tiež nevylučuje sprísnenie menovej politiky ECB do konca tohto roka, najmä ak sa konflikt na Blízkom východe bude ďalej predlžovať a ceny energií zostanú zvýšené. „Naopak, prípadný pokrok v mierových rokovaniach by mohol prispieť k poklesu cien energetických komodít a súvisiacich nákladov, čo by pravdepodobnosť zvyšovania sadzieb znížilo,“ zhodnotil.
Rada guvernérov ECB podľa neho vo svojom aktuálnom rozhodnutí výslovne uvádza, že aktuálne informácie celkovo zodpovedajú predchádzajúcemu hodnoteniu výhľadu inflácie, zároveň však došlo k zintenzívneniu rizík vyššej inflácie a pomalšieho hospodárskeho rastu. Z tohto pohľadu bude preto dôležité, či a ako sa zmení prognóza na júnovom zasadnutí centrálnej banky.
Analytik pripomenul, že v marcovej prognóze došlo v porovnaní s decembrovou predikciou k zásadnému prehodnoteniu očakávanej inflácie smerom nahor a ku korekcii očakávaného hospodárskeho rastu eurozóny smerom nadol. Vojna na Blízkom východe totiž spôsobuje prudký nárast cien energií, a tým vytvára tlak na rast inflácie a zhoršuje hospodársky sentiment. Čím dlhšie bude vojna pokračovať a čím dlhšie ceny energií zostanú vysoké, tým výraznejší bude pravdepodobný vplyv na infláciu a hospodárstvo. „Aktuálny vývoj teda zvyšuje pravdepodobnosť menej priaznivého scenára oproti základnej marcovej prognóze ECB, najmä kvôli zvýšenej neistote v súvislosti s dĺžkou a rozsahom trvania cenových šokov a ich dlhodobejších následkov,“ upozornil.
Aj keď centrálna banka zatiaľ svoje sadzby nezmenila, aktuálny vývoj sa už prejavil na finančných trhoch. Od začiatku marca sú 3-ročné aj 5-ročné swapy približne o 50 až 60 bázických bodov vyššie, vyčíslil analytik. „Z tohto pohľadu už vidíme očakávaný obrat na úverovom trhu, keď úrokové sadzby na úveroch na bývanie po minuloročnom poklese začali opäť rásť,“ doplnil Kočiš.
„Ak nedôjde k výraznejšiemu upokojeniu situácie na trhu s ropou, čo závisí od vývoja konfliktu na Blízkom východe, je pravdepodobné, že ECB pristúpi v júni k zvýšeniu depozitnej sadzby o štvrť percentuálneho bodu na 2,25 %,“ avizoval analytik investičnej platformy Portu Marek Malina.
Centrálna banka si podľa neho udržaním súčasnej menovej politiky vytvorila priestor na reakciu ohľadom ďalšieho vývoja rokovaní medzi USA a Iránom. Zároveň však pripomenul, že rastúce ceny palív zvyšujú spotrebiteľskú infláciu naprieč eurozónou a spomaľujú ekonomiku. „ECB sa obzvlášť obáva rastu jadrovej inflácie, ktorá by bola výsledkom prenesenia rastúcich firemných vstupov na spotrebiteľa v podobe vyšších cien tovarov a služieb. Jadrová inflácia je lepkavejšia a bojuje sa proti nej ťažšie, keďže je sprevádzaná aj rastom nominálnych miezd,“ priblížil Malina.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš tiež nevylučuje sprísnenie menovej politiky ECB do konca tohto roka, najmä ak sa konflikt na Blízkom východe bude ďalej predlžovať a ceny energií zostanú zvýšené. „Naopak, prípadný pokrok v mierových rokovaniach by mohol prispieť k poklesu cien energetických komodít a súvisiacich nákladov, čo by pravdepodobnosť zvyšovania sadzieb znížilo,“ zhodnotil.
Rada guvernérov ECB podľa neho vo svojom aktuálnom rozhodnutí výslovne uvádza, že aktuálne informácie celkovo zodpovedajú predchádzajúcemu hodnoteniu výhľadu inflácie, zároveň však došlo k zintenzívneniu rizík vyššej inflácie a pomalšieho hospodárskeho rastu. Z tohto pohľadu bude preto dôležité, či a ako sa zmení prognóza na júnovom zasadnutí centrálnej banky.
Analytik pripomenul, že v marcovej prognóze došlo v porovnaní s decembrovou predikciou k zásadnému prehodnoteniu očakávanej inflácie smerom nahor a ku korekcii očakávaného hospodárskeho rastu eurozóny smerom nadol. Vojna na Blízkom východe totiž spôsobuje prudký nárast cien energií, a tým vytvára tlak na rast inflácie a zhoršuje hospodársky sentiment. Čím dlhšie bude vojna pokračovať a čím dlhšie ceny energií zostanú vysoké, tým výraznejší bude pravdepodobný vplyv na infláciu a hospodárstvo. „Aktuálny vývoj teda zvyšuje pravdepodobnosť menej priaznivého scenára oproti základnej marcovej prognóze ECB, najmä kvôli zvýšenej neistote v súvislosti s dĺžkou a rozsahom trvania cenových šokov a ich dlhodobejších následkov,“ upozornil.
Aj keď centrálna banka zatiaľ svoje sadzby nezmenila, aktuálny vývoj sa už prejavil na finančných trhoch. Od začiatku marca sú 3-ročné aj 5-ročné swapy približne o 50 až 60 bázických bodov vyššie, vyčíslil analytik. „Z tohto pohľadu už vidíme očakávaný obrat na úverovom trhu, keď úrokové sadzby na úveroch na bývanie po minuloročnom poklese začali opäť rásť,“ doplnil Kočiš.
