FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Poukázali na to, že kým rast cien tovarov sa už spomalil na úrovne spred pandémie, inflácia v službách má svoju prirodzenú zotrvačnosť.
Autor TASR
Bratislava 17. februára (TASR) - Inflácia v sektore služieb sa v eurozóne už dlhšie drží okolo 4 %. Môžu za to rastúce mzdy, ale aj oneskorené zdraženie poistenia či regulovaných cien. Viaceré signály však naznačujú blížiaci sa obrat vo vývoji cien služieb, infláciu v sektore by malo stlačiť aj ochladenie ekonomiky a trhu práce. V aktuálnom komentári na to upozornili analytici Národnej banky Slovenska (NBS). Vývoj cien služieb je pritom dôvodom pre opatrný postup menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB).
"Kým inflácia sa v porovnaní s maximami, ktoré dosahovala koncom roku 2022, výrazne znížila, rast cien služieb sa už viac ako rok drží okolo 4 %. Ceny služieb zohrávajú v rozhodnutiach ECB dôležitú úlohu. Ovplyvňujú ich najmä domáce faktory, na ktoré má menová politika priamy vplyv. Zotrvačnosť inflácie služieb je dôvodom, prečo ECB znižuje úrokové sadzby postupne a v menších krokoch," priblížili analytici.
Poukázali na to, že kým rast cien tovarov sa už spomalil na úrovne spred pandémie, inflácia v službách má svoju prirodzenú zotrvačnosť. "Hlavným dôvodom sú mzdy, ktoré pre služby predstavujú veľkú nákladovú položku. Na situáciu na trhu práce však reagujú s určitým oneskorením a spôsobujú tak aj pomalšiu reakciu v inflácii služieb," vysvetlili ekonómovia.
Pripomenuli, že prvú vlnu rastu nákladov spustila v roku 2022 energetická kríza. Drahšie energie sa postupne pretavili do spotrebiteľských cien, inflácia rástla a kúpna sila domácností sa znižovala. V snahe obnoviť si úroveň svojho reálneho príjmu si zamestnanci postupne vynútili nárast miezd. Rovnako možno podľa analytikov očakávať, že aj sprísnenie menovej politiky ECB z uplynulého obdobia a súvisiaci útlm spotreby sa prejaví v cenách služieb s určitým oneskorením.
Poukázali tiež na ceny poistného, ktoré na rast cien poisťovaného majetku reagovali so značným oneskorením. "Napríklad rast cien motorových vozidiel vrcholil na konci roka 2022, avšak ceny ich poistenia dosahujú "bod zlomu" pravdepodobne až v súčasnosti, s približne 20-mesačným oneskorením," vyčíslili. Podobný vývoj je aj v oblasti tzv. administratívnych cien, ktoré sú výsledkom rozhodnutí štátu, prípadne samospráv a zvyšujú sa len postupne a s oneskorením.
Hoci celková inflácia služieb zostáva vysoká, v jej štruktúre prebiehajú zmeny, zdôraznili analytici NBS. Kým ešte v lete 2023 dosahovalo 30 % služieb cenový rast viac ako 6 %, dnes je ich podiel o polovicu menší a zdražovanie väčšiny služieb sa pohybuje do 4 %. Začínajú prevažovať segmenty služieb, v ktorých sa rast cien spomaľuje. "Inflácia služieb tak postupne "stráca dych". Na vyšších úrovniach ju zatiaľ udržiavajú najmä ceny poistenia, dopravy a turistiky, bez nich by sa už v súčasnosti blížila k 2 %," priblížili ekonómovia.
K spomaleniu inflácie v službách by mala podľa nich prispieť aj slabá ekonomická aktivita. Vyhliadky ekonomického rastu na rok 2025 sa postupne zhoršujú, decembrová predikcia ECB očakáva len 1,1 % rast eurozóny. V súlade so slabou ekonomickou výkonnosťou pribúdajú aj signály ochladzovania trhu práce. Výsledkom by mala byť menej napätá situácia a zmiernenie mzdového vývoja, avizovali analytici. Rizikom podľa nich zostávajú obchodné vojny vo svetovej ekonomike, ktoré môžu predražiť dovozy a spomaliť pokles inflácie v eurozóne.
"Kým inflácia sa v porovnaní s maximami, ktoré dosahovala koncom roku 2022, výrazne znížila, rast cien služieb sa už viac ako rok drží okolo 4 %. Ceny služieb zohrávajú v rozhodnutiach ECB dôležitú úlohu. Ovplyvňujú ich najmä domáce faktory, na ktoré má menová politika priamy vplyv. Zotrvačnosť inflácie služieb je dôvodom, prečo ECB znižuje úrokové sadzby postupne a v menších krokoch," priblížili analytici.
Poukázali na to, že kým rast cien tovarov sa už spomalil na úrovne spred pandémie, inflácia v službách má svoju prirodzenú zotrvačnosť. "Hlavným dôvodom sú mzdy, ktoré pre služby predstavujú veľkú nákladovú položku. Na situáciu na trhu práce však reagujú s určitým oneskorením a spôsobujú tak aj pomalšiu reakciu v inflácii služieb," vysvetlili ekonómovia.
Pripomenuli, že prvú vlnu rastu nákladov spustila v roku 2022 energetická kríza. Drahšie energie sa postupne pretavili do spotrebiteľských cien, inflácia rástla a kúpna sila domácností sa znižovala. V snahe obnoviť si úroveň svojho reálneho príjmu si zamestnanci postupne vynútili nárast miezd. Rovnako možno podľa analytikov očakávať, že aj sprísnenie menovej politiky ECB z uplynulého obdobia a súvisiaci útlm spotreby sa prejaví v cenách služieb s určitým oneskorením.
Poukázali tiež na ceny poistného, ktoré na rast cien poisťovaného majetku reagovali so značným oneskorením. "Napríklad rast cien motorových vozidiel vrcholil na konci roka 2022, avšak ceny ich poistenia dosahujú "bod zlomu" pravdepodobne až v súčasnosti, s približne 20-mesačným oneskorením," vyčíslili. Podobný vývoj je aj v oblasti tzv. administratívnych cien, ktoré sú výsledkom rozhodnutí štátu, prípadne samospráv a zvyšujú sa len postupne a s oneskorením.
Hoci celková inflácia služieb zostáva vysoká, v jej štruktúre prebiehajú zmeny, zdôraznili analytici NBS. Kým ešte v lete 2023 dosahovalo 30 % služieb cenový rast viac ako 6 %, dnes je ich podiel o polovicu menší a zdražovanie väčšiny služieb sa pohybuje do 4 %. Začínajú prevažovať segmenty služieb, v ktorých sa rast cien spomaľuje. "Inflácia služieb tak postupne "stráca dych". Na vyšších úrovniach ju zatiaľ udržiavajú najmä ceny poistenia, dopravy a turistiky, bez nich by sa už v súčasnosti blížila k 2 %," priblížili ekonómovia.
K spomaleniu inflácie v službách by mala podľa nich prispieť aj slabá ekonomická aktivita. Vyhliadky ekonomického rastu na rok 2025 sa postupne zhoršujú, decembrová predikcia ECB očakáva len 1,1 % rast eurozóny. V súlade so slabou ekonomickou výkonnosťou pribúdajú aj signály ochladzovania trhu práce. Výsledkom by mala byť menej napätá situácia a zmiernenie mzdového vývoja, avizovali analytici. Rizikom podľa nich zostávajú obchodné vojny vo svetovej ekonomike, ktoré môžu predražiť dovozy a spomaliť pokles inflácie v eurozóne.
