Bratislava 26. januára (TASR) - Slovenské domácnosti po pandémii napriek inflácii na prvý pohľad zbohatli. Priemernej domácnosti čisté bohatstvo medzi rokmi 2021 a 2023 narástlo v nominálnom vyjadrení takmer o tretinu. Pre mnohých však bolo zbohatnutie len papierové a naďalej žijú od výplaty do výplaty, keďže im chýbajú dostatočné hotovostné rezervy. Poukázali na to v aktuálnom komentári analytici Národnej banky Slovenska (NBS).

Analyzovali pritom údaje zo Zisťovania o financiách a spotrebe domácností (HFCS), ktoré pre NBS vykonal Štatistický úrad (ŠÚ) SR na prelome rokov 2023 a 2024. Ide o pravidelné zisťovanie pod záštitou centrálnych bánk, ktoré v trojročných intervaloch mapuje majetok, dlhy aj finančné rezervy domácností v eurozóne. Najnovšie dáta sa porovnávajú s údajmi z roku 2021, keďže predchádzajúce zisťovanie sa kvôli pandémii konalo o rok neskôr.

„Od roku 2021 vzrástlo čisté bohatstvo typickej slovenskej domácnosti takmer o 30 % v nominálnom vyjadrení. Po zohľadnení inflácie je však tento nárast výrazne nižší. Reálne zbohatli len o približne 4 %,“ priblížili analytici NBS. Zároveň upozornili, že priemerné číslo skrýva veľké rozdiely v tom, ako jednotlivé domácnosti toto obdobie zvládli.

Pripomenuli, že slovenské domácnosti svoj majetok významne koncentrujú v oblasti bývania. Hlavnou hnacou silou rastu bohatstva tak bolo zdražovanie nehnuteľností. „Víťazmi postpandemických rokov boli ich vlastníci. Aj tí, ktorí boli zaťažení hypotékou, keďže rast cien nehnuteľností ťahal hodnotu ich čistého majetku nahor, zatiaľ čo inflácia potichu znižovala reálnu váhu dlhov,“ zhodnotili ekonómovia.

Najvyšší reálny nárast čistého bohatstva o 15 % zaznamenali domácnosti v strednom veku 45 až 54 rokov, čím sa stali aj najbohatšou vekovou skupinou na Slovensku. Tieto domácnosti často v danom období nadobudli ďalšiu nehnuteľnosť. Domácnostiam s hypotékami bohatstvo reálne narástlo tiež o 15 %. Aj reálna hodnota majetku domácností nad 65 rokov rástla dvojciferným tempom, ale z nízkej východiskovej úrovne v roku 2021.

Naopak, úplne iná bola podľa analytikov situácia mladých domácností. Mnohé totiž vstupovali na trh bývania neskoro, teda pri vysokých cenách a rastúcich úrokových sadzbách. „Domácnosti vo veku 16 až 34 rokov zaznamenali reálny pokles čistého majetku približne o 16 %. Nájomníci dopadli ešte horšie. Ich reálny majetok klesol asi o 30 %. Bez nehnuteľnosti, ktorá by sa zhodnocovala, a bez dlhu, ktorý by zasa pomohla odľahčiť inflácia, zostali pri zvládaní vyšších životných nákladov a napätých rodinných rozpočtov odkázaní len na vlastné sily,“ vysvetlili.

Niektorým domácnostiam sa zase napriek rastu čistého majetku nezlepšila ich likvidita, teda schopnosť pokryť nečakané záväzky z rýchlo dostupných rezerv. Veľká časť ich majetku totiž zostala uložená v nehnuteľnostiach a iných nelikvidných aktívach, ktoré nemožno rýchlo speňažiť.

„Aj pre domácnosti platí, že ak nemajú ľahko dostupné rezervy, stačí menší šok a ich rozpočet sa dostane pod tlak. Na Slovensku nemá takmer štvrtina domácností k dispozícii pohotovostné zdroje a žije prakticky z výplaty do výplaty,“ upozornili analytici.

Aj v tejto oblasti podľa nich zohráva kľúčovú úlohu vek. Mladšie domácnosti, najmä vo veku 35 až 44, čelia takémuto obmedzeniu oveľa častejšie. Staršie domácnosti, naopak, zvyknú bývať vo vlastnom a majú finančné rezervy.