Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 17. november 2026Meniny má Klaudia
< sekcia Ekonomika

Analytici NBS: Vládam v súboji o peniaze konkurujú aj investície do AI

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Ondrej Podolinský

Finančné potreby technologických spoločností následne podľa ekonómov prinášajú riziko vytláčania ostatných emitentov, vrátane vlád.

Bratislava 17. novembra (TASR) - Vlády nie sú jediné, ktorých potreby financovania rastú. Vysoké investície do obrany, energetiky, infraštruktúry či digitalizácie zvyšujú dopyt po kapitále aj v súkromnom sektore. Mimoriadne veľké potreby financovania prináša aj rozvoj umelej inteligencie (AI). V aktuálnom komentári Frankfurtské hárky na to poukázali analytici Národnej banky Slovenska (NBS).

„Najväčšie americké technologické spoločnosti, tzv. hyperscaleri, plánujú v najbližších rokoch rekordné investície do dátových centier a výpočtovej infraštruktúry. Ich kapitálové výdavky by mali v rokoch 2028 až 2030 presiahnuť 1,2 až 1,3 bilióna dolárov ročne, čo by znamenalo v porovnaní s predchádzajúcimi technologickými vlnami bezprecedentný investičný cyklus,“ vyčíslili analytici s tým, že masívne investície nútia tieto firmy získavať čoraz viac kapitálu aj emisiami dlhopisov.

Finančné potreby technologických spoločností následne podľa ekonómov prinášajú riziko vytláčania ostatných emitentov, vrátane vlád. Vzhľadom na rozsah plánovaných investícií môžu pritom technologické firmy pokračovať v emitovaní dlhu aj pri vyšších nákladoch financovania, čím by prispievali k tlakom na všeobecný rast výnosov. To by potom mohlo zasiahnuť podnikový sektor aj vlády.

„Doterajší vývoj v eurozóne však plošný tlak na výnosy nenaznačuje. Rastúce emisie technologických spoločností zatiaľ zdražujú najmä ich vlastné financovanie. Rizikové prirážky na širšom európskom trhu podnikových dlhopisov výraznejšie nerastú,“ zhodnotili analytici.

Zároveň však upozornili, že ak bude investičný boom do AI pokračovať, konkurencia o kapitál môže v nasledujúcich rokoch ďalej narastať. Investori tak budú mať pri rozhodovaní, komu požičajú, väčší výber a môžu byť menej ochotní prehliadať vysoké deficity či rastúce zadlžovanie štátov. „Krajiny so slabšími verejnými financiami by preto mohli čeliť náročnejším podmienkam financovania než v predchádzajúcej dekáde,“ varovali analytici NBS.