< sekcia Ekonomika

Analytici: NKÚ SR ide do oblasti výskumu a vývoja v SR málo financií

Na snímke predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík. Foto: TASR - Dano Veselský

Jedným z najkomplexnejších ukazovateľov kvality výskumu a vývoja je úspech krajiny pri zapájaní sa do projektov programu Horizont 2020.

Bratislava 26. októbra (TASR) – Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR sa v tomto roku zameral na napĺňanie základných cieľov v oblasti výskumu a vývoja. Slovensko sa na medzinárodnej úrovni zaviazalo priebežne zlepšovať podmienky pre výskum a vývoj najmä s cieľom zvýšiť celkovú úroveň verejných, súkromných investícií v tomto odvetví na 1,2 percenta slovenského HDP, pričom európsky cieľ je 3 percenta HDP EÚ. Analytici NKÚ konštatujú, že za obdobie 2007-2017 išlo v SR do oblasti výskumu a vývoja z hľadiska medzinárodného porovnania málo finančných prostriedkov. TASR o tom informoval hovorca Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Marek Papajčík.

Najvyššia kontrolná inštitúcia vypracovala komplexnú analýzu systému financovania výskumu a vývoja z verejných rozpočtov, ktorá bude následne slúžiť pre plánovanie kontrolnej činnosti NKÚ. Analytická správa hodnotí oblasť výskumu a vývoja za obdobie 2007 – 2017 s dôrazom na to, koľko finančných prostriedkov bolo v tomto období do tejto oblasti investovaných a ako sa to premietlo do výsledkov či udržateľných projektov.

"Štúdium materiálov za posledných desať rokov ukázalo, že na Slovensku chýba komplexný analytický dokument, ktorý by hodnotil strategické plánovanie v tejto oblasti a analyzoval aj vzťah medzi výškou investícií do výskumu a vývoja a dosiahnutými výsledkami," uvádza v štúdiu NKÚ. Na základe medzinárodného porovnania financovania výskumu analytici NKÚ konštatujú, že Slovensko sa umiestnilo na spodných priečkach v rámci EÚ, a na chvoste z krajín Vyšehradskej skupiny. Podľa kontrolného úradu však môže Slovensko kráčať s modernou dobou len vtedy, ak bude cielene investovať do vedy a výskumu, podporené projekty budú viazané merateľné ukazovatele, ale aj ich dlhodobú udržateľnosť.

"Objem financií, ktoré Slovensko vynakladá na výskum a vývoj je v pomere k HDP jedným z najnižších spomedzi krajín EÚ. Celková suma 640 miliónov eur predstavuje 0,79 percenta HDP Slovenska, pričom priemer EÚ je 1,54 percenta HDP," tvrdí NKÚ. Zo zistení vyplýva, že v sektore výskumu a vývoja pracuje na Slovensku výrazne menej zamestnancov ako v porovnateľných štátoch, a napriek tomu, že počet zamestnancov sa v tomto sektore zvyšoval, bolo to pomalším tempom ako v krajinách EÚ. "Zaostávanie a negatívny vývoj bol identifikovaný v rámci počtu patentov, pričom v roku 2016 bola SR v tomto ukazovateli druhá najhoršia v rámci krajín EÚ. Slovensko tiež výrazne zaostáva aj v počte vedeckých publikácií a ich citácií," uvádza NKÚ.

Jedným z najkomplexnejších ukazovateľov kvality výskumu a vývoja je úspech krajiny pri zapájaní sa do projektov programu Horizont 2020. Slovensko z tohto programu získalo v prepočte na 1000 eur HDP iba 0,9 eura, čo je výrazne menej ako priemer krajín EÚ.

Pozitívny trend sa prejavil podľa NKÚ len pri počte vedeckých publikácií, avšak zvýšená publikačná činnosť by z dôvodu zlej dostupnosti a otáznej kvality podrobných údajov mala byť predmetom samostatnej hlbšej analýzy. Závažným nedostatkom je aj fakt, že neexistuje komplexný informačný systém poskytujúci podrobné, spracovateľné, konzistentné údaje umožňujúce efektívne riadenie a kontrolu tejto oblasti.