Komunálne voľby 2026
Všetky správy
September bol len krátkodobou anomáliou.
Autor TASR
Bratislava 9. novembra (TASR) - Prebytky zahraničného obchodu sa v nasledujúcich mesiacoch nebudú ďalej rozširovať a september bol len krátkodobou anomáliou. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank v komentári k údajom o septembrovej zahranično-obchodnej bilancii, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
„Nadol ich budú tlačiť stále medziročne vyššie ceny energetických surovín, ktorých zdražovanie sa v októbri ešte zvýraznilo, ale aj relatívne oslabený externý dopyt a nízka konkurencieschopnosť domácich exportérov aj v dôsledku zhoršeného domáceho podnikateľského prostredia. Očakávame, že prebytky zahraničného obchodu by sa do konca roka mohli zmierniť smerom k 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) z úrovne okolo 1,8 až 1,9 % HDP v minulom roku/súčasnosti,“ priblížil.
Upozornil, že nábeh automobilky Volvo, ale aj vyššie vývozy elektriny po spustení štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce by mali negatívny trend v bilancii zahraničného obchodu budúci rok postupne zastaviť a následne i otočiť. „Predpokladáme preto, že budúci rok sa prebytky zahraničného obchodu rozšíria opäť nad 2 % HDP,“ dodal Koršňák.
„Náš doterajší odhad celoročného prebytku približne na úrovni 1 % HDP sa preto po septembrovom výsledku javí skôr konzervatívne a bilancia rizík okolo odhadu sa posunula smerom k vyššiemu prebytku. Konečný výsledok bude závisieť najmä od udržateľnosti automobilového exportu a od cien a objemu dovážaných energetických surovín. Mesačné obchodné saldo však môže v neistom prostredí naďalej výrazne kolísať,“ doplnil Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) poznamenali, že v auguste medziročne klesol vývoz zbraní a munície zo Slovenska o 54 %. Ich export pritom v uplynulých rokoch podporoval celkový rast vývozu, najmä vďaka dodávkam delostreleckej munície na Ukrajinu. Významnú úlohu zohrávala česká muničná iniciatíva, ktorá zabezpečovala nákup a dodávky munície. Tá však v tomto roku čelí výzvam s financovaním, čo môže čiastočne vysvetľovať aj súčasný pokles slovenského exportu.
Štatistický úrad SR informoval, že zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov v septembri 2026 vyviezol tovar v hodnote 10,7 miliardy eur, čo predstavovalo medziročný nárast o 11 %. Vývoz tak dosiahol najrýchlejšie tempo rastu za posledných 18 mesiacov (od marca 2025). Dovoz tovaru sa zvýšil o 9,9 % na 10,1 miliardy eur. Po mesiaci sa zahraničný obchod Slovenska opäť dostal do prebytku. Aktívne saldo dosiahlo 542,1 milióna eur, čo bolo o 141 miliónov eur viac ako v rovnakom mesiaci minulého roka.
„Nadol ich budú tlačiť stále medziročne vyššie ceny energetických surovín, ktorých zdražovanie sa v októbri ešte zvýraznilo, ale aj relatívne oslabený externý dopyt a nízka konkurencieschopnosť domácich exportérov aj v dôsledku zhoršeného domáceho podnikateľského prostredia. Očakávame, že prebytky zahraničného obchodu by sa do konca roka mohli zmierniť smerom k 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) z úrovne okolo 1,8 až 1,9 % HDP v minulom roku/súčasnosti,“ priblížil.
Upozornil, že nábeh automobilky Volvo, ale aj vyššie vývozy elektriny po spustení štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce by mali negatívny trend v bilancii zahraničného obchodu budúci rok postupne zastaviť a následne i otočiť. „Predpokladáme preto, že budúci rok sa prebytky zahraničného obchodu rozšíria opäť nad 2 % HDP,“ dodal Koršňák.
„Náš doterajší odhad celoročného prebytku približne na úrovni 1 % HDP sa preto po septembrovom výsledku javí skôr konzervatívne a bilancia rizík okolo odhadu sa posunula smerom k vyššiemu prebytku. Konečný výsledok bude závisieť najmä od udržateľnosti automobilového exportu a od cien a objemu dovážaných energetických surovín. Mesačné obchodné saldo však môže v neistom prostredí naďalej výrazne kolísať,“ doplnil Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) poznamenali, že v auguste medziročne klesol vývoz zbraní a munície zo Slovenska o 54 %. Ich export pritom v uplynulých rokoch podporoval celkový rast vývozu, najmä vďaka dodávkam delostreleckej munície na Ukrajinu. Významnú úlohu zohrávala česká muničná iniciatíva, ktorá zabezpečovala nákup a dodávky munície. Tá však v tomto roku čelí výzvam s financovaním, čo môže čiastočne vysvetľovať aj súčasný pokles slovenského exportu.
Štatistický úrad SR informoval, že zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov v septembri 2026 vyviezol tovar v hodnote 10,7 miliardy eur, čo predstavovalo medziročný nárast o 11 %. Vývoz tak dosiahol najrýchlejšie tempo rastu za posledných 18 mesiacov (od marca 2025). Dovoz tovaru sa zvýšil o 9,9 % na 10,1 miliardy eur. Po mesiaci sa zahraničný obchod Slovenska opäť dostal do prebytku. Aktívne saldo dosiahlo 542,1 milióna eur, čo bolo o 141 miliónov eur viac ako v rovnakom mesiaci minulého roka.
