< sekcia Ekonomika

Analytici: Predĺžený lockdown by mohol dosiahnuť 1,1% HDP z 2019

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Analytici odhadujú, že miera nezamestnanosti sa výrazne nezvýši.

Bratislava 12. januára (TASR) – Druhá vlna pandémie nového koronavírusu má miernejší vplyv na ekonomiku Slovenska v porovnaní s prvou vlnou, avšak pretrváva dlhšie. Analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) odhadujú, že vplyv predĺženého lockdownu od konca decembra 2020 do konca februára 2021 by dosiahol zhruba 1,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) z roku 2019.

"Predpokladáme, že v prípade, ak by opatrenia bolo možné uvoľniť už koncom decembra na úroveň zo začiatku leta roku 2020, HDP by stúplo v 1. kvartáli 2021 o 3,5 % oproti 4. kvartálu 2020," napísali analytici vo svojej monitorovacej správe aktuálneho ekonomického vývoja. Lockdown totiž ukrojí z celkového výkonu ekonomiky 800 miliónov eur, k čomu ešte podľa analytikov treba pripočítať vplyv za posledných 11 dní predošlého roka v objeme 230 miliónov eur.

"Negatívne ekonomické riziká naznačuje do nového roku aj mobilita obyvateľstva do práce, ktorá je aktuálne nižšia než u našich partnerov z V4," dodávajú analytici s tým, že nepriaznivý signál pre priemysel vysiela aj spotreba elektriny, ktorá klesla oproti minulému roku o sedem percent a jej dynamika je najslabšia od septembra 2020.

Analytici odhadujú, že miera nezamestnanosti sa výrazne nezvýši. "Očakávame, že v poslednom štvrťroku 2020 dosiahne pokles zamestnanosti oproti predošlému roku 2,2 %," predpovedajú analytici. Za celý minulý rok by sa teda zamestnanosť mala znížiť o 1,9 %, čo je však slabším výsledkom ako veštila prognóza (-1,5 %). Za obmedzenie zotavenia trhu práce môže podľa analytikov inštitútu nástup druhej vlny pandémie a pomalšie zotavenie do budúcnosti signalizujú aj zvýšené internetové vyhľadávania úradov práce začiatkom januára 2021.

Na základe údajov o dani z pridanej hodnoty (DPH), o tržbách z predaja automobilov a tržbách obchodov a služieb z eKasy analytici očakávajú, že aj napriek druhej vlne pandémie a sprísneným opatreniam poklesne spotreba v poslednom kvartáli iba o dve percentá. "To je menej než polovičný vplyv v porovnaní s prvou vlnou v 2. kvartáli 2020," porovnali analytici. Dôvodom je podľa nich stabilný trh práce, ktorý druhej vlne odoláva lepšie ako na jar. Spotrebu podporil aj rast priemernej mzdy v ekonomike počas jesene.

Ako odhadli analytici, príspevok zahraničného obchodu bude v poslednom kvartáli 2020 pravdepodobne negatívny a k rastu ekonomiky prispeje menej, ako očakávala prognóza. Celoročný príspevok môže byť na úrovni -0,5 percentuálneho bodu.