
ŠÚ SR v rýchlom odhade informoval, že HDP Slovenska v stálych cenách v 1. štvrťroku 2026 medziročne vzrástol o 0,9 %.
Autor TASR
Bratislava 13. mája (TASR) - Rast slovenskej ekonomiky ostane utlmený počas celého roka. Brzdiť ho bude predovšetkým domáca fiškálna konsolidácia, ktorá sa tento rok tvrdo dotkne najmä domácností a ich spotreby. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, v komentári k údajom o rýchlom odhade hrubého domáceho produktu (HDP) za 1. štvrťrok 2026, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
„Na rozdiel od minulého roka už ekonomiku zásadnejšie nepodporia ani verejné investície. Dobeh plánu obnovy síce ešte v prvej polovici roka ich čísla môže prechodne zdvíhať, v druhej polovici roka ale už najskôr uvidíme prevažne klesajúci trend a predpokladáme, že jemný pokles zaznamenajú aj v celoročnom porovnaní,“ priblížil.
Ekonomike podľa neho tento rok zásadnejšie nepomôže ani externé prostredie, a to aj napriek tomu, že nemecká fiškálna „bazuka“ by mohla priniesť zvýšené zákazky aj časti slovenského subdodávateľského reťazca.
„Ekonomický rast v Európe (vrátane Slovenska) ale v nasledujúcich štvrťrokoch spomalí aktuálne horiaci konflikt na Blízkom východe. Vyššie ceny energetických komodít navýšia infláciu a pribrzdia ekonomické oživenie i externý dopyt pre slovenských exportérov. Očakávané opätovné uťahovanie menových podmienok v reakcii na inflačné riziká plynúce z vyšších cien energií v dôsledku zotrvačnosti bude významnejšie pribrzďovať spotrebu a investície v Európe pravdepodobne až v závere roka,“ podčiarkol.
Slovenskú ekonomiku by tento rok mali podľa Koršňákových slov podporiť najmä významné investície, ktoré budú prechádzať z investičnej do produkčnej fázy. Minuloročný pokles energetiky by tak mal zvrátiť postupný nábeh štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce plánovaný na tento rok. Testovaciu výrobu by malo začať aj Volvo na východe Slovenska, hoci jeho pozitívne efekty na ekonomiku sa budú prejavovať predovšetkým až v roku 2027.
„V našom základnom scenári počítame aj so zastavením fiškálnej konsolidácie vo volebnom roku 2027. Jej negatívny dosah na ekonomický rast sa tak prechodne zmierni, avšak zhoršený stav verejných financií vytvorí o to väčší tlak na fiškálnu konsolidáciu v období po voľbách v jeseni 2027. V základnom scenári očakávame, že ekonomický rast by tento rok mal zrýchliť z 0,8 % na 1,0 % a následne na 1,5 % vo volebnom roku 2027,“ dodal Koršňák.
„Očakávame, že rast slovenskej ekonomiky zostane v tomto roku celkovo utlmený a bude sa pohybovať na úrovni celého roka blízko 1 %. Dynamika prvého kvartálu nám to zatiaľ potvrdzuje. Domácnosti zostávajú citlivé na ceny, dôvera sa nachádza pod dlhodobým priemerom a konsolidačné opatrenia zasiahli disponibilné príjmy domácností. Predpokladáme preto, že spotreba domácností bude v tomto roku v zásade skôr stagnovať,“ doplnil Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
ŠÚ SR v rýchlom odhade informoval, že HDP Slovenska v stálych cenách v 1. štvrťroku 2026 medziročne vzrástol o 0,9 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 0,9 %, v porovnaní s posledným štvrťrokom 2025 sa zvýšil o 0,2 %.
„Na rozdiel od minulého roka už ekonomiku zásadnejšie nepodporia ani verejné investície. Dobeh plánu obnovy síce ešte v prvej polovici roka ich čísla môže prechodne zdvíhať, v druhej polovici roka ale už najskôr uvidíme prevažne klesajúci trend a predpokladáme, že jemný pokles zaznamenajú aj v celoročnom porovnaní,“ priblížil.
Ekonomike podľa neho tento rok zásadnejšie nepomôže ani externé prostredie, a to aj napriek tomu, že nemecká fiškálna „bazuka“ by mohla priniesť zvýšené zákazky aj časti slovenského subdodávateľského reťazca.
„Ekonomický rast v Európe (vrátane Slovenska) ale v nasledujúcich štvrťrokoch spomalí aktuálne horiaci konflikt na Blízkom východe. Vyššie ceny energetických komodít navýšia infláciu a pribrzdia ekonomické oživenie i externý dopyt pre slovenských exportérov. Očakávané opätovné uťahovanie menových podmienok v reakcii na inflačné riziká plynúce z vyšších cien energií v dôsledku zotrvačnosti bude významnejšie pribrzďovať spotrebu a investície v Európe pravdepodobne až v závere roka,“ podčiarkol.
Slovenskú ekonomiku by tento rok mali podľa Koršňákových slov podporiť najmä významné investície, ktoré budú prechádzať z investičnej do produkčnej fázy. Minuloročný pokles energetiky by tak mal zvrátiť postupný nábeh štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce plánovaný na tento rok. Testovaciu výrobu by malo začať aj Volvo na východe Slovenska, hoci jeho pozitívne efekty na ekonomiku sa budú prejavovať predovšetkým až v roku 2027.
„V našom základnom scenári počítame aj so zastavením fiškálnej konsolidácie vo volebnom roku 2027. Jej negatívny dosah na ekonomický rast sa tak prechodne zmierni, avšak zhoršený stav verejných financií vytvorí o to väčší tlak na fiškálnu konsolidáciu v období po voľbách v jeseni 2027. V základnom scenári očakávame, že ekonomický rast by tento rok mal zrýchliť z 0,8 % na 1,0 % a následne na 1,5 % vo volebnom roku 2027,“ dodal Koršňák.
„Očakávame, že rast slovenskej ekonomiky zostane v tomto roku celkovo utlmený a bude sa pohybovať na úrovni celého roka blízko 1 %. Dynamika prvého kvartálu nám to zatiaľ potvrdzuje. Domácnosti zostávajú citlivé na ceny, dôvera sa nachádza pod dlhodobým priemerom a konsolidačné opatrenia zasiahli disponibilné príjmy domácností. Predpokladáme preto, že spotreba domácností bude v tomto roku v zásade skôr stagnovať,“ doplnil Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
ŠÚ SR v rýchlom odhade informoval, že HDP Slovenska v stálych cenách v 1. štvrťroku 2026 medziročne vzrástol o 0,9 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 0,9 %, v porovnaní s posledným štvrťrokom 2025 sa zvýšil o 0,2 %.




