Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
ŠÚ SR informoval, že podľa predbežných výsledkov dosiahol vývoz tovaru zo Slovenska v januári 2026 hodnotu 8,4 miliardy eur, čo predstavuje medziročný pokles o 2,8 %.
Autor TASR
Bratislava 11. marca (TASR) - Pozvoľné rozširovanie prebytkov zahraničného obchodu SR by malo pretrvať aj v tomto roku, hoci vyššie ceny ropy a plynu v dôsledku konfliktu na Blízkom východe ho počas jari môžu prechodne zastaviť. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, v komentári k údajom o januárovej zahraničnoobchodnej bilancii Slovenska, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
„Pomôcť by mal postupne sa zotavujúci dopyt po investičných tovaroch v Európe s oneskorením reagujúci na zníženie úrokových sadzieb, ale postupne aj nemecký fiškálny impulz (zvýšené výdavky na obranu) či zvýrazňujúce sa prebytky v obchode s elektrinou po spustení štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce,“ spresnil.
Koršňák dodal, že na druhej strane domáca fiškálna konsolidácia bude aj naďalej tlmiť rast domáceho dopytu a teda aj nároky domácej ekonomiky na dovozy zo zahraničia.
Aktuálna kríza na Blízkom východe predstavuje aj podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka jeden z najvýznamnejších externých rizikových faktorov pre budúci vývoj zahraničného obchodu Slovenska. „Ako priemyselne založená ekonomika je Slovensko citlivé na výkyvy cien energií a energetických komodít, ktoré môžu v dôsledku regionálneho napätia opäť kolísať,“ upozornil.
„Potenciálne zdraženie ropy a plynu by zvýšilo náklady domácej produkcie, pričom citlivosť rôznych regiónov sveta na tento cenový výkyv a možná reakcia vlád (spolu s priestorom v rozpočte na takúto intervenciu) sa rôznia a opätovne môžu poškodiť konkurencieschopnosť domácich firiem. Ďalším z dôsledkov aktuálnej situácie je aj opätovný nárast neistoty a nepredvídateľnosti, čo sú jedny z kľúčových nepriateľov podnikania,“ podčiarkol Horňák.
„Výhľad zahraničného obchodu a priemyselnej výroby môžeme charakterizovať ako tlmený, citlivý na geopolitické riziká a limitovaný slabým dopytom aj zhoršujúcimi sa nákladovými podmienkami v domácej ekonomike. Významnejšie zlepšenie preto bude podmienené kombináciou stabilizácie globálneho prostredia, obnovy rastu v kľúčových ekonomikách a posilnenia konkurencieschopnosti samotných slovenských výrobcov,“ doplnil Horňák.
Analytici Inštitútu finančnej politiky dodali, že obchodná bilancia v januári 2026 zaznamenala prebytok na úrovni 143 miliónov eur (sezónne očistenie ŠÚ SR), pričom sezónne neočistená bilancia sa dostala do deficitu asi 33 miliónov eur.
ŠÚ SR informoval, že podľa predbežných výsledkov dosiahol vývoz tovaru zo Slovenska v januári 2026 hodnotu 8,4 miliardy eur, čo predstavuje medziročný pokles o 2,8 %. Po štyroch mesiacoch rastu export opäť klesol. Hodnota dovozu v januári klesla o 4,1 % na 8,4 miliardy eur. Bol to najväčší medziročný prepad od júna 2024. Obchodná bilancia skončila v januári 2026 v deficite 33,1 milióna eur, čo však predstavuje zlepšenie o 119,5 milióna eur v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka.
„Pomôcť by mal postupne sa zotavujúci dopyt po investičných tovaroch v Európe s oneskorením reagujúci na zníženie úrokových sadzieb, ale postupne aj nemecký fiškálny impulz (zvýšené výdavky na obranu) či zvýrazňujúce sa prebytky v obchode s elektrinou po spustení štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce,“ spresnil.
Koršňák dodal, že na druhej strane domáca fiškálna konsolidácia bude aj naďalej tlmiť rast domáceho dopytu a teda aj nároky domácej ekonomiky na dovozy zo zahraničia.
Aktuálna kríza na Blízkom východe predstavuje aj podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka jeden z najvýznamnejších externých rizikových faktorov pre budúci vývoj zahraničného obchodu Slovenska. „Ako priemyselne založená ekonomika je Slovensko citlivé na výkyvy cien energií a energetických komodít, ktoré môžu v dôsledku regionálneho napätia opäť kolísať,“ upozornil.
„Potenciálne zdraženie ropy a plynu by zvýšilo náklady domácej produkcie, pričom citlivosť rôznych regiónov sveta na tento cenový výkyv a možná reakcia vlád (spolu s priestorom v rozpočte na takúto intervenciu) sa rôznia a opätovne môžu poškodiť konkurencieschopnosť domácich firiem. Ďalším z dôsledkov aktuálnej situácie je aj opätovný nárast neistoty a nepredvídateľnosti, čo sú jedny z kľúčových nepriateľov podnikania,“ podčiarkol Horňák.
„Výhľad zahraničného obchodu a priemyselnej výroby môžeme charakterizovať ako tlmený, citlivý na geopolitické riziká a limitovaný slabým dopytom aj zhoršujúcimi sa nákladovými podmienkami v domácej ekonomike. Významnejšie zlepšenie preto bude podmienené kombináciou stabilizácie globálneho prostredia, obnovy rastu v kľúčových ekonomikách a posilnenia konkurencieschopnosti samotných slovenských výrobcov,“ doplnil Horňák.
Analytici Inštitútu finančnej politiky dodali, že obchodná bilancia v januári 2026 zaznamenala prebytok na úrovni 143 miliónov eur (sezónne očistenie ŠÚ SR), pričom sezónne neočistená bilancia sa dostala do deficitu asi 33 miliónov eur.
ŠÚ SR informoval, že podľa predbežných výsledkov dosiahol vývoz tovaru zo Slovenska v januári 2026 hodnotu 8,4 miliardy eur, čo predstavuje medziročný pokles o 2,8 %. Po štyroch mesiacoch rastu export opäť klesol. Hodnota dovozu v januári klesla o 4,1 % na 8,4 miliardy eur. Bol to najväčší medziročný prepad od júna 2024. Obchodná bilancia skončila v januári 2026 v deficite 33,1 milióna eur, čo však predstavuje zlepšenie o 119,5 milióna eur v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka.
