Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
ŠÚ SR informoval, že priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za celý rok 2025 dosiahla 1620 eur, čo je medziročný nárast o 6,3 %, teda o 96 eur.
Autor TASR
Bratislava 3. marca (TASR) - Tento rok by sa rast nominálnych miezd mal spomaliť smerom k 5 %. Z jeho rastu bude uberať najmä pokračujúca fiškálna konsolidácia a zmrazenie miezd vo verejnej správe. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, v komentári k údajom o mzdách za rok 2025, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
„Naopak, rast miezd v komerčnej časti ekonomiky bude i naďalej podporovaný relatívne napätým trhom práce, a to i napriek jeho aktuálnemu i očakávanému čiastočnému ochladeniu (nárast nezamestnanosti, respektíve predpokladaný úbytok voľných pracovných miezd). K rastu miezd prispeje i minuloročné zrýchlenie inflácie (spätná indexácia miezd) či prudký rast minimálnej mzdy (o 12,1 %). Rast miezd podporí aj plošné zvýšenie miezd v školstve o 7 % od začiatku nového školského roka,“ priblížil.
Na druhej strane, priestor na ďalšie zrýchľovanie miezd v súkromnom sektore môže podľa neho byť postupne uzatváraný spomaľujúcim sa rastom ziskovosti podnikov, i v dôsledku negatívnych dosahov fiškálnej konsolidácie (a vyššieho daňového zaťaženia súkromného sektora). To môže spomaliť aj prenos vyššej inflácie do miezd.
„Spomalenie v tempe rastu reálnych (hrubých) miezd by mohlo byť predsa len miernejšie, keďže v porovnaní s týmto rokom by sa mal jemne zvoľniť aj rast cien (jemne pod minuloročné 4 %). Na druhej strane, z rastu čistých príjmov zamestnancov uberú tento rok vyššie zdravotné odvody a časti zamestnancov s nadpriemernou mzdou aj vyššie dane. Okrem príjmov zo zamestnania sa však veľká časť domácnosti bude môcť oprieť o nový príspevok na energie (teplo),“ dodal Koršňák.
„Vzhľadom na spomínané komplikované makroekonomické prostredie v zahraničí a nové náklady prichádzajúce v dôsledku konsolidácie verejných financií sú možnosti firiem na zvyšovanie miezd obmedzené. Pnutie na trhu práce vyplývajúce z nedostatku zamestnancov sa v dôsledku rast nezamestnanosti začne taktiež zmierňovať. To všetko spôsobí utlmenie mzdových tlakov, čím by rast nominálnych miezd v tomto roku mohol z viac než 6 % v roku 2025 spomaliť k 5 %,“ doplnil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Verejný sektor podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) opäť predbehol v raste platov súkromný sektor. „Hlavným ťahúňom bolo znovu zdravotníctvo, kde si zamestnanci vďaka štedrej valorizácii z marca prilepšili o 9,7 %. Septembrové navýšenie platov v školstve sa prejavilo v závere roka v zrýchlení tempa rastu miezd o 6 %. Vo zvyšku verejného sektora však dynamika miezd nedosiahla ani 3 %,“ dodal IFP.
ŠÚ SR informoval, že priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za celý rok 2025 dosiahla 1620 eur, čo je medziročný nárast o 6,3 %, teda o 96 eur. Hoci tempo zvyšovania hrubých miezd bolo najnižšie za posledných päť rokov, stačilo na to, aby mzdy rástli aj reálne. Pre vyššiu infláciu reálne zárobky vzrástli len o 2,2 %, zatiaľ čo v roku 2024 dosiahli svoj najvyšší rast od roku 2019, a to 3,7 %.
„Naopak, rast miezd v komerčnej časti ekonomiky bude i naďalej podporovaný relatívne napätým trhom práce, a to i napriek jeho aktuálnemu i očakávanému čiastočnému ochladeniu (nárast nezamestnanosti, respektíve predpokladaný úbytok voľných pracovných miezd). K rastu miezd prispeje i minuloročné zrýchlenie inflácie (spätná indexácia miezd) či prudký rast minimálnej mzdy (o 12,1 %). Rast miezd podporí aj plošné zvýšenie miezd v školstve o 7 % od začiatku nového školského roka,“ priblížil.
Na druhej strane, priestor na ďalšie zrýchľovanie miezd v súkromnom sektore môže podľa neho byť postupne uzatváraný spomaľujúcim sa rastom ziskovosti podnikov, i v dôsledku negatívnych dosahov fiškálnej konsolidácie (a vyššieho daňového zaťaženia súkromného sektora). To môže spomaliť aj prenos vyššej inflácie do miezd.
„Spomalenie v tempe rastu reálnych (hrubých) miezd by mohlo byť predsa len miernejšie, keďže v porovnaní s týmto rokom by sa mal jemne zvoľniť aj rast cien (jemne pod minuloročné 4 %). Na druhej strane, z rastu čistých príjmov zamestnancov uberú tento rok vyššie zdravotné odvody a časti zamestnancov s nadpriemernou mzdou aj vyššie dane. Okrem príjmov zo zamestnania sa však veľká časť domácnosti bude môcť oprieť o nový príspevok na energie (teplo),“ dodal Koršňák.
„Vzhľadom na spomínané komplikované makroekonomické prostredie v zahraničí a nové náklady prichádzajúce v dôsledku konsolidácie verejných financií sú možnosti firiem na zvyšovanie miezd obmedzené. Pnutie na trhu práce vyplývajúce z nedostatku zamestnancov sa v dôsledku rast nezamestnanosti začne taktiež zmierňovať. To všetko spôsobí utlmenie mzdových tlakov, čím by rast nominálnych miezd v tomto roku mohol z viac než 6 % v roku 2025 spomaliť k 5 %,“ doplnil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Verejný sektor podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) opäť predbehol v raste platov súkromný sektor. „Hlavným ťahúňom bolo znovu zdravotníctvo, kde si zamestnanci vďaka štedrej valorizácii z marca prilepšili o 9,7 %. Septembrové navýšenie platov v školstve sa prejavilo v závere roka v zrýchlení tempa rastu miezd o 6 %. Vo zvyšku verejného sektora však dynamika miezd nedosiahla ani 3 %,“ dodal IFP.
ŠÚ SR informoval, že priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za celý rok 2025 dosiahla 1620 eur, čo je medziročný nárast o 6,3 %, teda o 96 eur. Hoci tempo zvyšovania hrubých miezd bolo najnižšie za posledných päť rokov, stačilo na to, aby mzdy rástli aj reálne. Pre vyššiu infláciu reálne zárobky vzrástli len o 2,2 %, zatiaľ čo v roku 2024 dosiahli svoj najvyšší rast od roku 2019, a to 3,7 %.
