Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Na význame získavajú najmä znalostne náročné služby a centrá podnikových služieb.
Autor TASR
Bratislava 12. novembra (TASR) - Slovenský trh práce sa v posledných rokoch výrazne mení. Kým priemysel od pandémie stratil viac ako 40.000 pracovných miest, služby vytvárali nové príležitosti a čiastočne tak kompenzovali jeho útlm. Na význame získavajú najmä znalostne náročné služby a centrá podnikových služieb. Budúcnosť bude závisieť od schopnosti vytvárať produktívnejšie pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou a prispôsobovať sa technologickým zmenám. V aktuálnom komentári na to upozornili analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) ministerstva financií.
„Od vypuknutia pandémie prechádza slovenský trh práce výraznou sektorovou transformáciou, pričom najväčším porazeným je spracovateľský priemysel a odvetvia založené na primárnych zdrojoch, ako sú poľnohospodárstvo či baníctvo. Naopak, zamestnanosť v stavebníctve a vysokokvalifikovaných službách prekročila predpandemickú úroveň o viac než 5 %,“ priblížili ekonómovia.
Slovenský priemysel podľa nich v posledných rokoch čelí kombinácii domácich aj zahraničných šokov, ktoré urýchľujú stratu jeho konkurencieschopnosti. Zároveň však poukázali na to, že pokles zamestnanosti v priemysle je prirodzenou súčasťou ekonomického rozvoja. S rastom bohatstva ekonomík sa čoraz väčšia časť spotreby presúva od tovarov k službám, zatiaľ čo automatizácia umožňuje vyrábať viac s menším počtom pracovníkov.
Najväčšie zmeny v štruktúre slovenského trhu práce sa pritom uskutočnili v dávnejšej minulosti a pred dvadsiatimi rokmi boli pracovné presuny na Slovensku trikrát intenzívnejšie ako v súčasnosti, pripomenuli analytici. Po roku 2000 prechádzala SR obdobím intenzívnej ekonomickej transformácie a dobiehania vyspelejších krajín Európskej únie (EÚ), kedy sa rýchlo znižovala zamestnanosť v poľnohospodárstve a priemysle a zvyšovala v službách.
„Kým v roku 1996 pracoval v poľnohospodárstve každý jedenásty pracujúci, do roku 2009 tento podiel klesol na 3,5 %. Ešte výraznejšie sa znížil podiel zamestnanosti v priemysle, a to o viac než 5 percentuálnych bodov na 24 %, zatiaľ čo služby si pripísali viac než 40 % nárast pracovných miest,“ vyčíslili analytici.
Po globálnej finančnej kríze sa tempo týchto zmien výrazne spomalilo a postupne sa priblížilo priemeru EÚ. Pokračoval pozvoľný presun pracovných miest z poľnohospodárstva, priemyslu a stavebníctva do služieb s vyššou pridanou hodnotou. S rozvojom centier podnikových služieb vzrástol podiel zamestnanosti v informačných, podporných a odborných službách na takmer 15 %.
Takéto presuny sú podľa ekonómov dlhodobým trendom vo všetkých krajinách EÚ, rozdiely spočívajú najmä v ich intenzite a načasovaní. Najvýraznejšie zmeny zaznamenali krajiny strednej a východnej Európy počas procesu ekonomickej konvergencie po roku 2004.
„Slovensko patrilo spolu s Rumunskom, Litvou a Poľskom ku krajinám s najväčším poklesom zamestnanosti v poľnohospodárstve a nadpriemerným rastom zamestnanosti v súkromných službách, najmä v nízkokvalifikovaných činnostiach. V západnej Európe boli presuny miernejšie, keďže hlavná transformácia prebehla už skôr,“ zhodnotili analytici.
Významnou výzvou pre slovenský trh práce bude podľa nich nástup umelej inteligencie (AI). Upozornili, že kým predchádzajúce vlny automatizácie a robotizácie zasahovali najmä rutinné výrobné činnosti, generatívna AI čoraz viac ovplyvňuje aj administratívne, finančné a informačno-komunikačné profesie. Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu (MMF) je približne polovica pracovných miest na Slovensku vo vysokej miere vystavená vplyvu AI, pričom po zohľadnení štruktúry zručností môže byť automatizáciou ohrozená až tretina zamestnanosti.
„Slovensko zároveň zaostáva v pripravenosti na AI aj v zavádzaní pokročilých digitálnych technológií, čo zvyšuje riziko, že pracovníci sa nebudú schopní dostatočne prispôsobiť novým požiadavkám trhu práce a využiť prínosy transformácie. Rovnako ako pri transformácii priemyslu tak nebude rozhodujúca len dostupnosť technológií, ale najmä schopnosť ekonomiky rozvíjať digitálne zručnosti a presúvať pracovníkov do produktívnejších činností s vyššou pridanou hodnotou,“ avizovali analytici IFP.
„Od vypuknutia pandémie prechádza slovenský trh práce výraznou sektorovou transformáciou, pričom najväčším porazeným je spracovateľský priemysel a odvetvia založené na primárnych zdrojoch, ako sú poľnohospodárstvo či baníctvo. Naopak, zamestnanosť v stavebníctve a vysokokvalifikovaných službách prekročila predpandemickú úroveň o viac než 5 %,“ priblížili ekonómovia.
Slovenský priemysel podľa nich v posledných rokoch čelí kombinácii domácich aj zahraničných šokov, ktoré urýchľujú stratu jeho konkurencieschopnosti. Zároveň však poukázali na to, že pokles zamestnanosti v priemysle je prirodzenou súčasťou ekonomického rozvoja. S rastom bohatstva ekonomík sa čoraz väčšia časť spotreby presúva od tovarov k službám, zatiaľ čo automatizácia umožňuje vyrábať viac s menším počtom pracovníkov.
Najväčšie zmeny v štruktúre slovenského trhu práce sa pritom uskutočnili v dávnejšej minulosti a pred dvadsiatimi rokmi boli pracovné presuny na Slovensku trikrát intenzívnejšie ako v súčasnosti, pripomenuli analytici. Po roku 2000 prechádzala SR obdobím intenzívnej ekonomickej transformácie a dobiehania vyspelejších krajín Európskej únie (EÚ), kedy sa rýchlo znižovala zamestnanosť v poľnohospodárstve a priemysle a zvyšovala v službách.
„Kým v roku 1996 pracoval v poľnohospodárstve každý jedenásty pracujúci, do roku 2009 tento podiel klesol na 3,5 %. Ešte výraznejšie sa znížil podiel zamestnanosti v priemysle, a to o viac než 5 percentuálnych bodov na 24 %, zatiaľ čo služby si pripísali viac než 40 % nárast pracovných miest,“ vyčíslili analytici.
Po globálnej finančnej kríze sa tempo týchto zmien výrazne spomalilo a postupne sa priblížilo priemeru EÚ. Pokračoval pozvoľný presun pracovných miest z poľnohospodárstva, priemyslu a stavebníctva do služieb s vyššou pridanou hodnotou. S rozvojom centier podnikových služieb vzrástol podiel zamestnanosti v informačných, podporných a odborných službách na takmer 15 %.
Takéto presuny sú podľa ekonómov dlhodobým trendom vo všetkých krajinách EÚ, rozdiely spočívajú najmä v ich intenzite a načasovaní. Najvýraznejšie zmeny zaznamenali krajiny strednej a východnej Európy počas procesu ekonomickej konvergencie po roku 2004.
„Slovensko patrilo spolu s Rumunskom, Litvou a Poľskom ku krajinám s najväčším poklesom zamestnanosti v poľnohospodárstve a nadpriemerným rastom zamestnanosti v súkromných službách, najmä v nízkokvalifikovaných činnostiach. V západnej Európe boli presuny miernejšie, keďže hlavná transformácia prebehla už skôr,“ zhodnotili analytici.
Významnou výzvou pre slovenský trh práce bude podľa nich nástup umelej inteligencie (AI). Upozornili, že kým predchádzajúce vlny automatizácie a robotizácie zasahovali najmä rutinné výrobné činnosti, generatívna AI čoraz viac ovplyvňuje aj administratívne, finančné a informačno-komunikačné profesie. Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu (MMF) je približne polovica pracovných miest na Slovensku vo vysokej miere vystavená vplyvu AI, pričom po zohľadnení štruktúry zručností môže byť automatizáciou ohrozená až tretina zamestnanosti.
„Slovensko zároveň zaostáva v pripravenosti na AI aj v zavádzaní pokročilých digitálnych technológií, čo zvyšuje riziko, že pracovníci sa nebudú schopní dostatočne prispôsobiť novým požiadavkám trhu práce a využiť prínosy transformácie. Rovnako ako pri transformácii priemyslu tak nebude rozhodujúca len dostupnosť technológií, ale najmä schopnosť ekonomiky rozvíjať digitálne zručnosti a presúvať pracovníkov do produktívnejších činností s vyššou pridanou hodnotou,“ avizovali analytici IFP.
