
Odhadnúť vývoj inflácie do konca tohto roka je dnes podľa slov Evy Sadovskej, analytičky WOOD & Company, mimoriadne náročné.
Autor TASR
Bratislava 14. mája (TASR) - Doteraz sa najsilnejší vplyv konfliktu na Blízkom východe prejavil v cenách pohonných látok. V ďalších mesiacoch však nemožno vylúčiť ani tlak na ceny potravín. Potraviny tvoria približne pätinu slovenského spotrebného koša a zostávajú dôležitým inflačným kanálom. Uviedol to Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne, v komentári k údajom o aprílovej inflácii, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
„Dodatočné proinflačné riziko predstavujú aj náklady na poľnohospodárske vstupy, najmä dusíkaté hnojivá, ktorých ceny od vypuknutia vojny výrazne vzrástli. Keďže ide o kľúčový vstup na začiatku poľnohospodárskej sezóny, časť tohto nárastu sa môže najmä v druhej polovici roka premietnuť do konečných spotrebiteľských cien,“ upozornil Kočiš.
„Prognózu inflácie na rok 2026 zatiaľ ponechávame nezmenenú na úrovni 4 %. Pretrvávajúci konflikt a s ním spojené inflačné tlaky však predstavujú významné riziko smerom nahor. V roku 2027 očakávame spomalenie inflácie smerom k 3 %,“ dodal analytik Slovenskej sporiteľne.
Odhadnúť vývoj inflácie do konca tohto roka je dnes podľa slov Evy Sadovskej, analytičky WOOD & Company, mimoriadne náročné. „Ak by ceny ropy pokračovali v raste a trvalo by to dlhšie obdobie, tak by sme sa iba sotva vyhli aj na Slovensku vyššej inflácii,“ doplnila Sadovská.
„Pohonné látky a energie slúžia ako vstup do produkcie mnohých ďalších druhov tovarov a služieb - z tohto dôvodu sa tak vyššie náklady môžu podpísať pod ich zdražovanie. V závislosti od vývoja a dĺžky trvania (iránskeho) konfliktu či jeho dosahov na vývoj na svetových trhoch sa zrejme odhady tohtoročnej inflácie budú prehodnocovať, zatiaľ s väčšou pravdepodobnosťou smerom nahor,“ uzavrela analytička WOOD & Company.
ŠÚ SR informoval, že spotrebiteľské ceny tovarov a služieb sa v apríli 2026 zvýšili medzimesačne o 0,5 %. Bola to druhá najvyššia hodnota v tomto roku po januárovej inflácii (+1,8 %). Inflácia na medziročnej úrovni vzrástla na 3,9 %, podobne ako v medzimesačnom porovnaní to bola po januári druhá najvyššia hodnota tohto roka.
„Dodatočné proinflačné riziko predstavujú aj náklady na poľnohospodárske vstupy, najmä dusíkaté hnojivá, ktorých ceny od vypuknutia vojny výrazne vzrástli. Keďže ide o kľúčový vstup na začiatku poľnohospodárskej sezóny, časť tohto nárastu sa môže najmä v druhej polovici roka premietnuť do konečných spotrebiteľských cien,“ upozornil Kočiš.
„Prognózu inflácie na rok 2026 zatiaľ ponechávame nezmenenú na úrovni 4 %. Pretrvávajúci konflikt a s ním spojené inflačné tlaky však predstavujú významné riziko smerom nahor. V roku 2027 očakávame spomalenie inflácie smerom k 3 %,“ dodal analytik Slovenskej sporiteľne.
Odhadnúť vývoj inflácie do konca tohto roka je dnes podľa slov Evy Sadovskej, analytičky WOOD & Company, mimoriadne náročné. „Ak by ceny ropy pokračovali v raste a trvalo by to dlhšie obdobie, tak by sme sa iba sotva vyhli aj na Slovensku vyššej inflácii,“ doplnila Sadovská.
„Pohonné látky a energie slúžia ako vstup do produkcie mnohých ďalších druhov tovarov a služieb - z tohto dôvodu sa tak vyššie náklady môžu podpísať pod ich zdražovanie. V závislosti od vývoja a dĺžky trvania (iránskeho) konfliktu či jeho dosahov na vývoj na svetových trhoch sa zrejme odhady tohtoročnej inflácie budú prehodnocovať, zatiaľ s väčšou pravdepodobnosťou smerom nahor,“ uzavrela analytička WOOD & Company.
ŠÚ SR informoval, že spotrebiteľské ceny tovarov a služieb sa v apríli 2026 zvýšili medzimesačne o 0,5 %. Bola to druhá najvyššia hodnota v tomto roku po januárovej inflácii (+1,8 %). Inflácia na medziročnej úrovni vzrástla na 3,9 %, podobne ako v medzimesačnom porovnaní to bola po januári druhá najvyššia hodnota tohto roka.




