Bratislava 7. marca (TASR) - Koncoročné predzásobenie domácností motivované blížiacim sa zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 % na 23 % asi spomalí rast v úvode tohto roka. Výhľad na rast do najbližších štvrťrokov ostáva naďalej relatívne pesimistický. V tomto roku by sa rast mal spomaliť z 2,0 % na 1,5 %. Dôvodom sú neisté vyhliadky oživenia externého dopytu i slabnúci domáci spotrebný dopyt v dôsledku fiškálnej konsolidácie. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, v komentári k údajom o hrubom domácom produkte (HDP) za rok 2024, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Z ekonomického rastu tento rok bude podľa neho uberať domáca fiškálna konsolidácia, ktorá spomalí, respektíve zastaví oživenie spotreby a spomalí rast fixných investícií komerčného sektora. Spotrebu domácností navyše technicky znížil aj presun časti spotreby do záveru predchádzajúceho roka.

Koršňák upozornil, že fiškálna konsolidácia bude pôsobiť proti efektu uvoľnenia menovej politiky (nižším úrokom). Akokoľvek, fixné investície by okrem nižších úrokov mali v tomto roku podporiť aj viaceré ohlásené veľké investičné projekty ako Volvo, Gotion, či dostavby 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. "Ekonomický rast by mali podporiť aj reštartujúce sa verejné investície, ktoré ale zároveň predstavujú i významné negatívne riziko nášho odhadu rastu ekonomiky v budúcom roku," dodal Koršňák.

V roku 2025 by mal rast HDP podľa Mateja Horňáka, analytika Slovenskej sporiteľne, dosiahnuť 2 %, pričom v roku 2026 by sa mal udržať na podobnej úrovni. "Jedným z najvýznamnejších rizík, ktoré aktuálne vnímame, je hrozba vypuknutia obchodnej vojny medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi v dôsledku zavádzania ciel zo strany amerického prezidenta," doplnil Horňák.

"V tomto momente vieme s istotou povedať, že v prípade eskalácie tohto obchodného konfliktu bude slovenská ekonomika zasiahnutá negatívne. Ako veľmi negatívne, to bude závisieť od prijatých opatrení - výšky ciel, zahrnutých tovarov, protiopatrení zo strany EÚ a podobne," dodal Horňák.

"Investičná aktivita ostala výrazne utlmená a pretrvávajúce problémy v sektore automobilovej výroby spolu so širšou krízou v európskom priemysle tlmili export. Domácnosti ku koncu roka zaznamenali svižnejší rast spotreby (2,7 % medziročne), čo bolo ovplyvnené najmä predzásobením pred zvýšením DPH," uzavrel Miroslav Kľúčik, analytik Inštitútu finančnej politiky (IFP).

ŠÚ SR informoval, že slovenská ekonomika v priebehu roka 2024 rástla najrýchlejšie od roku 2021, HDP v stálych cenách vzrástol o 2 %. Výrazný vplyv na to mala dynamická výkonnosť v prvom polroku. Objem HDP nominálne (v bežných cenách) dosiahol necelých 130 miliárd eur, v stálych cenách tretí rok za sebou mierne prekračoval hodnotu 100 miliárd eur.