Bratislava 4. novembra (TASR) - Výsledky aktuálnych amerických kongresových volieb sú výraznou porážkou Republikánskej strany prezidenta Donalda Trumpa a ukázali vysokú nespokojnosť amerických voličov so situáciou v krajine. Dôsledky pre európsku a slovenskú ekonomiku môžu byť pozitívne, efekt však nemusí byť rýchly a závisieť bude aj od toho, ako sa bude americký prezident správať zvyšné dva roky svojho funkčného obdobia, upozornili ekonomickí analytici oslovení TASR.
Potvrdilo sa, že pre amerických voličov sú dôležité tzv. chlebové témy, ako napríklad ceny energií, zhodnotil analytik Tatra banky Juraj Valachy. „A v tomto smere došlo naozaj k výraznému zhoršeniu situácie, aj v dôsledku konfliktov, na ktoré on dal príkaz, teda hlavne konflikt s Iránom a následne problém s Hormuzom,“ pripomenul.
Republikánska strana by si teraz podľa neho mala uvedomiť, že keď chcú uhrať dobrý výsledok v nadchádzajúcich prezidentských voľbách o dva roky, v ktorých už Trump nemôže znovu kandidovať, mala by robiť také kroky, ktoré vojnu ukončia. Pomohlo by to zníženiu cien energií a zlepšeniu ekonomickej situácie nielen v USA, ale aj v Európe a na Slovensku. „V tomto smere som trochu optimista, že by výsledok týchto volieb mohol dotlačiť americkú administratívu k nejakým kompromisom, z ktorých bude benefitovať celý svet,“ predpokladá Valachy.
Zisk kontroly Demokratov nad oboma komorami Kongresu od januára budúceho roka výrazne obmedzí priestor prezidenta Trumpa na presadzovanie jeho domácej hospodárskej agendy, avizoval analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Rastie pritom riziko politického patu, najmä pri schvaľovaní rozpočtu a ďalších fiškálnych opatrení, čo by mohlo ovplyvniť aj globálne finančné trhy. Zároveň upozornil, že významná časť neistoty spojenej s americkou politikou v posledných rokoch pramení z oblasti zahraničnej a obchodnej politiky, kde si prezident naďalej zachováva široké právomoci a možnosť konať relatívne samostatne.
„Z pohľadu Európskej únie (EÚ) by výsledky volieb mohli zvýšiť politický tlak na prehodnotenie niektorých protekcionistických opatrení, ich prípadné zmiernenie však zostáva neisté. Zásadný obrat v americkej obchodnej politike preto v najbližšom období neočakávame. Ochrana domáceho priemyslu a reindustrializácia majú podporu naprieč americkým politickým spektrom,“ konštatoval analytik.
Pre európsku ekonomiku by podľa neho prípadné zmiernenie obchodného napätia bolo pozitívnou správou, najmä pre exportne orientované odvetvia, ako sú automobilový a strojársky priemysel. Slovensko by mohlo profitovať priamo, prostredníctvom priaznivejších podmienok pre automobilový export do USA, ale aj nepriamo cez silnejší zahraničný dopyt z krajín EÚ.
„V tejto chvíli však neočakávame výrazný bezprostredný ekonomický vplyv samotných volieb. Rozhodujúce bude, či sa politické zmeny premietnu do konkrétnych obchodných opatrení, pričom aj ich prípadné prijatie a následné ekonomické účinky si vyžiadajú čas,“ zdôraznil Kočiš. V súvislosti s americkou zahraničnou politikou bude podľa neho dôležité sledovať najmä ďalší vývoj konfliktu na Blízkom východe, kde Trumpove rozhodnutia môžu mať pre Európu bezprostrednejšie ekonomické dôsledky než zmena politických pomerov v Kongrese.
Vo svetle posledných udalostí je víťazstvo Demokratickej strany pre Európu pozitívnou správou, myslí si analytik Finaxu Patrik Kindl. Demokrati sú totiž proti clám a podporujú vzájomný obchod s EÚ. „Ich väčšina v Kongrese však neznamená, že sa vo vzťahu USA k EÚ niečo hneď zlepší, keďže ich rozhodnutie môže prezident vetovať. V prvom rade skôr očakávam, že sa obchodná situácia nebude ďalej vyostrovať. Následne môže dôjsť k určitej normalizácii vzťahov a zmierneniu ciel, ak sa im podarí rozhodnutie prezidenta napadnúť a zrušiť,“ predpokladá.
V otázkach zahraničnej politiky neočakáva výraznejší zlom, keďže tá je najmä v kompetencii prezidenta. Kongres však môže ovplyvniť financovanie vlády, a tým môže pribrzdiť vedenie vojenských konfliktov. „Bude to určite jeden z faktorov, ktoré bude Trump zvažovať pri vyjednávaní prímeria na Blízkom východe, čo môže hrať v prospech uzatvorenia dohody. V takom prípade by na to reagovali globálne ceny ropy a plynu, čo by potešilo aj občanov EÚ,“ doplnil Kindl.