Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Poukázala na to v aktuálnom komentári pri príležitosti výročia 17. novembra 1989 analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Autor TASR
Bratislava 14. novembra (TASR) - Možnosti spravovania a zhodnocovania peňazí sa za 37 rokov od Nežnej revolúcie výrazne rozšírili. To, do akej miery ich slovenské domácnosti využívajú, však naznačuje, že v oblasti investovania majú stále priestor na zlepšenie. Poukázala na to v aktuálnom komentári pri príležitosti výročia 17. novembra 1989 analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Finančné aktíva slovenských domácností boli v roku 2025 na úrovni takmer 127 miliárd eur, významnú časť z nich však naďalej tvorila hotovosť a bankové účty. „Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu ide približne o 44 % celkových finančných aktív slovenských domácností, čomu zodpovedá 55,4 miliardy eur. Na zainvestované finančné aktíva pripadalo 33,9 miliardy eur, teda 27 % celkových finančných aktív,“ vyčíslila analytička s tým, že tento podiel sa za posledné desaťročie zvýšil iba minimálne.
V porovnaní s viacerými krajinami Európskej únie (EÚ) využívajú slovenské domácnosti podľa Sadovskej investičné možnosti v menšej miere. Vo väčšine európskych krajín totiž investície prevažujú nad hotovosťou a vkladmi. Raritou nie sú ani ekonomiky, v ktorých investičné nástroje tvoria polovicu z celkových finančných aktív domácností. V tejto súvislosti analytička porovnala Slovensko s ďalšími desiatimi štátmi, ktoré spolu tvoria skupinu postkomunistických krajín EÚ.
„Viac ako 50 % finančných aktív domácností tvoria zainvestované finančné aktíva v Estónsku, Maďarsku a Českej republike. V Lotyšsku dosahuje ich podiel približne 40 % a prevyšuje podiel hotovosti a bankových vkladov. V Slovinsku, Chorvátsku, Bulharsku a Rumunsku sú obe zložky finančného majetku zastúpené v približne rovnakej miere,“ priblížila Sadovská.
Slovensko a Poľsko sa tak podľa nej v porovnaní s ostatnými postkomunistickými krajinami EÚ vyznačujú nielen najvyšším podielom finančných aktív domácností v hotovosti a na bankových vkladoch, ale aj najväčším rozdielom medzi touto zložkou a zainvestovanými finančnými aktívami.
Pripomenula, že prístup k finančným službám pred rokom 1989 nebol taký jednoduchý ako v súčasnosti. Na trhu pôsobilo len niekoľko štátnych bánk a Československo bolo predovšetkým hotovostnou ekonomikou. Výnimkou boli sporožírové účty, ktoré sa postupne využívali aj na bezhotovostné platby, napríklad za nájomné, telefón či poistné. Základným sporiacim produktom boli vkladné knižky.
„Dnešná správa osobných financií je neporovnateľne jednoduchšia a dostupnejšia než pred rokom 1989. Dominuje bezhotovostný platobný styk. Rozšírila sa tiež ponuka sporiacich produktov. Okrem termínovaných vkladov a sporiacich účtov môžu ľudia využiť napríklad stavebné sporenie či investičné životné poistenie,“ konštatovala Sadovská.
Ešte výraznejšie sa podľa nej rozšírili možnosti zhodnocovania finančných prostriedkov. Medzi tradičné možnosti patria investície do zlata, akcií a dlhopisov. „Dlhodobo etablovaným nástrojom sú aj podielové fondy, v rámci ktorých si čoraz väčšiu pozornosť získavajú realitné fondy. V posledných rokoch sa na trhu výraznejšie presadili aj tzv. ETF (Exchange Traded Funds) a kryptomeny,“ doplnila analytička.
Finančné aktíva slovenských domácností boli v roku 2025 na úrovni takmer 127 miliárd eur, významnú časť z nich však naďalej tvorila hotovosť a bankové účty. „Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu ide približne o 44 % celkových finančných aktív slovenských domácností, čomu zodpovedá 55,4 miliardy eur. Na zainvestované finančné aktíva pripadalo 33,9 miliardy eur, teda 27 % celkových finančných aktív,“ vyčíslila analytička s tým, že tento podiel sa za posledné desaťročie zvýšil iba minimálne.
V porovnaní s viacerými krajinami Európskej únie (EÚ) využívajú slovenské domácnosti podľa Sadovskej investičné možnosti v menšej miere. Vo väčšine európskych krajín totiž investície prevažujú nad hotovosťou a vkladmi. Raritou nie sú ani ekonomiky, v ktorých investičné nástroje tvoria polovicu z celkových finančných aktív domácností. V tejto súvislosti analytička porovnala Slovensko s ďalšími desiatimi štátmi, ktoré spolu tvoria skupinu postkomunistických krajín EÚ.
„Viac ako 50 % finančných aktív domácností tvoria zainvestované finančné aktíva v Estónsku, Maďarsku a Českej republike. V Lotyšsku dosahuje ich podiel približne 40 % a prevyšuje podiel hotovosti a bankových vkladov. V Slovinsku, Chorvátsku, Bulharsku a Rumunsku sú obe zložky finančného majetku zastúpené v približne rovnakej miere,“ priblížila Sadovská.
Slovensko a Poľsko sa tak podľa nej v porovnaní s ostatnými postkomunistickými krajinami EÚ vyznačujú nielen najvyšším podielom finančných aktív domácností v hotovosti a na bankových vkladoch, ale aj najväčším rozdielom medzi touto zložkou a zainvestovanými finančnými aktívami.
Pripomenula, že prístup k finančným službám pred rokom 1989 nebol taký jednoduchý ako v súčasnosti. Na trhu pôsobilo len niekoľko štátnych bánk a Československo bolo predovšetkým hotovostnou ekonomikou. Výnimkou boli sporožírové účty, ktoré sa postupne využívali aj na bezhotovostné platby, napríklad za nájomné, telefón či poistné. Základným sporiacim produktom boli vkladné knižky.
„Dnešná správa osobných financií je neporovnateľne jednoduchšia a dostupnejšia než pred rokom 1989. Dominuje bezhotovostný platobný styk. Rozšírila sa tiež ponuka sporiacich produktov. Okrem termínovaných vkladov a sporiacich účtov môžu ľudia využiť napríklad stavebné sporenie či investičné životné poistenie,“ konštatovala Sadovská.
Ešte výraznejšie sa podľa nej rozšírili možnosti zhodnocovania finančných prostriedkov. Medzi tradičné možnosti patria investície do zlata, akcií a dlhopisov. „Dlhodobo etablovaným nástrojom sú aj podielové fondy, v rámci ktorých si čoraz väčšiu pozornosť získavajú realitné fondy. V posledných rokoch sa na trhu výraznejšie presadili aj tzv. ETF (Exchange Traded Funds) a kryptomeny,“ doplnila analytička.
