Bratislava 15. augusta (TASR) - Vyššia cena pohonných látok síce zvyšuje výnos z DPH na predaný liter, to však automaticky nemusí znamenať vyšší príjem verejných financií. Rovnako nemusí platiť, že pri nižších daniach by zvýšená spotreba vykompenzovala výpadok rozpočtu. Pre TASR to uviedla Lujza Gunišová, analytička rozpočtových analýz a prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

„Vyššia cena palív zvyšuje výnos z DPH na predaný liter, zároveň však môže znižovať dopyt po palivách. Celkový vplyv na príjmy verejnej správy preto závisí najmä od reakcie spotreby a ďalších ekonomických faktorov,“ vysvetlila analytička.

Z údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že v minulom roku putovalo prostredníctvom DPH do štátnej kasy v priemere 27 centov z každého litra predanej nafty. Pri cene 1,833 eura za liter z 32. týždňa tohto roka je to takmer 34 centov.

Matematické prepočty však podľa analytičky nefungujú automaticky ani pri opačnom scenári. Ilustruje to na príklade marca tohto roka, keď boli ceny palív na Slovensku dočasne nižšie o 15 až 20 centov oproti okolitým krajinám. Do rozpočtu to na spotrebnej dani prinieslo o 20 až 22 miliónov eur viac. Ani takýto nárast dopytu by však podľa analytičky plošný výpadok pri znížení daní nepokryl.

„Ak by sa kombináciou nižšej spotrebnej dane a nižšej DPH podarilo znížiť konečné ceny palív na úroveň z marca, zvýšený dopyt vrátane cezhraničného tankovania by nebol dostatočný na kompenzáciu výpadku týchto daní,“ skonštatovala Gunišová.

Priestor na samotné zníženie spotrebnej dane je navyše obmedzený legislatívou EÚ, ktorá stanovuje minimálnu sadzbu pre naftu na 33 centov za liter. Pri súčasnej slovenskej sadzbe okolo 37 centov tak existuje priestor na pokles len o štyri centy, čo by podľa analytičky nebolo dostatočným impulzom na výraznejšie cezhraničné tankovanie.