FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Eskalácia napätia medzi Spojenými štátmi a Venezuelou podľa neho opäť otvorila otázku geopolitického rizika na trhu s ropou.
Autor TASR
Bratislava 9. januára (TASR) - Budúci týždeň môžu ceny pohonných látok na slovenských čerpacích staniciach stagnovať, prípadne mierne klesnúť o 1 až 2 centy. Predpokladá to analytik finančných trhov XTB Matej Bajzík.
„Cena ropy sa po miernom výpredaji opäť vrátila nad úroveň 60 amerických dolárov za barel. Predchádzajúci pokles súvisel najmä s optimistickými vyhliadkami na vyšší objem venezuelskej ropy,“ priblížil odborník.
Eskalácia napätia medzi Spojenými štátmi a Venezuelou podľa neho opäť otvorila otázku geopolitického rizika na trhu s ropou. Z pohľadu energetických trhov však ide skôr o politickú než fundamentálnu udalosť. Poukázal na to, že hoci Venezuela disponuje jednými z najväčších preukázaných zásob ropy na svete, ktoré dosahujú okolo 300 miliárd barelov, jej reálny význam pre globálnu ponuku je v súčasnosti výrazne obmedzený.
„Dlhoročné sankcie, podinvestovanosť ropnej infraštruktúry a technologický úpadok spôsobili, že produkcia krajiny sa pohybuje výrazne pod historickými maximami a predstavuje len zlomok svetovej ťažby. Väčšina tohto objemu navyše smeruje do Ázie a je často obchodovaná s výraznými zľavami,“ vysvetlil Bajzík.
Aj preto bola podľa neho reakcia cien ropy na svetových burzách prakticky zanedbateľná a po správach o eskalácii konfliktu len mierne klesali. „Trh vyhodnotil situáciu ako udalosť bez okamžitého dopadu na globálnu rovnováhu ponuky a dopytu. Venezuela tak zostáva skôr dlhodobým politickým než krátkodobým cenotvorným faktorom na trhu s ropou,“ zhodnotil analytik.
Kľúčovou témou ostáva podľa neho riziko presýtenia trhu. Zoskupenie OPEC+ na svojom poslednom zasadnutí potvrdilo, že ponechá produkčnú politiku nezmenenú minimálne do začiatku roka 2026 a zároveň si nastavilo nový mechanizmus pre budúce kvóty od roku 2027. Súčasne počíta s tým, že v rokoch 2025 až 2026 porastie ťažba mimo OPEC+, najmä v USA, Brazílii, Kanade a Argentíne, čo pridáva tlak na stranu ponuky. „Pokiaľ by sa ešte k tomu v čase obnovila ťažba ropy vo Venezuele, trh by mohol čeliť prebytku aj na dlhšie obdobie,“ doplnil Bajzík.
„Cena ropy sa po miernom výpredaji opäť vrátila nad úroveň 60 amerických dolárov za barel. Predchádzajúci pokles súvisel najmä s optimistickými vyhliadkami na vyšší objem venezuelskej ropy,“ priblížil odborník.
Eskalácia napätia medzi Spojenými štátmi a Venezuelou podľa neho opäť otvorila otázku geopolitického rizika na trhu s ropou. Z pohľadu energetických trhov však ide skôr o politickú než fundamentálnu udalosť. Poukázal na to, že hoci Venezuela disponuje jednými z najväčších preukázaných zásob ropy na svete, ktoré dosahujú okolo 300 miliárd barelov, jej reálny význam pre globálnu ponuku je v súčasnosti výrazne obmedzený.
„Dlhoročné sankcie, podinvestovanosť ropnej infraštruktúry a technologický úpadok spôsobili, že produkcia krajiny sa pohybuje výrazne pod historickými maximami a predstavuje len zlomok svetovej ťažby. Väčšina tohto objemu navyše smeruje do Ázie a je často obchodovaná s výraznými zľavami,“ vysvetlil Bajzík.
Aj preto bola podľa neho reakcia cien ropy na svetových burzách prakticky zanedbateľná a po správach o eskalácii konfliktu len mierne klesali. „Trh vyhodnotil situáciu ako udalosť bez okamžitého dopadu na globálnu rovnováhu ponuky a dopytu. Venezuela tak zostáva skôr dlhodobým politickým než krátkodobým cenotvorným faktorom na trhu s ropou,“ zhodnotil analytik.
Kľúčovou témou ostáva podľa neho riziko presýtenia trhu. Zoskupenie OPEC+ na svojom poslednom zasadnutí potvrdilo, že ponechá produkčnú politiku nezmenenú minimálne do začiatku roka 2026 a zároveň si nastavilo nový mechanizmus pre budúce kvóty od roku 2027. Súčasne počíta s tým, že v rokoch 2025 až 2026 porastie ťažba mimo OPEC+, najmä v USA, Brazílii, Kanade a Argentíne, čo pridáva tlak na stranu ponuky. „Pokiaľ by sa ešte k tomu v čase obnovila ťažba ropy vo Venezuele, trh by mohol čeliť prebytku aj na dlhšie obdobie,“ doplnil Bajzík.
