Bratislava 25. mája (TASR) - Výnosy štátnych dlhopisov veľkých ekonomík sa v súčasnosti držia vysoko. Kapitál je drahší, investori si za riziko pýtajú vyššiu prirážku a skorý návrat k nižším sadzbám nie je samozrejmosť. Rast dlhopisových výnosov pritom nie je len technická téma, odvíja sa od nich napríklad cena hypoték, podnikových úverov, financovanie štátov aj oceňovanie akcií. Upozornil na to v aktuálnom komentári analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Vyčíslil, že výnosy amerických 10-ročných dlhopisov sa aktuálne pohybujú okolo 4,6 %, britských blízko 5 %, nemeckých okolo 3 % a japonský štátny dlhopis má úročenie približne 2,7 %. „V americkom a britskom prípade nejde o historické extrémy v porovnaní s inflačnými 80. rokmi, ale v kontexte obdobia po roku 2008 ide o výrazne drahšie peniaze. Pri Japonsku je zmena ešte viditeľnejšia: krajina, ktorá bola desaťročia symbolom nulových sadzieb, má dnes 10-ročný výnos na úrovniach nevídaných od 90. rokov,“ priblížil analytik.

Za rastom výnosov dlhopisov podľa neho nie je jeden faktor, ale kombinácia vplyvov - vyššia inflácia, geopolitické riziko, rastúci verejný dlh a väčšia konkurencia v boji o kapitál.

Kočiš poukázal na to, že finančné trhy začali viac počítať s tým, že Európska centrálna banka (ECB) by pri pretrvávajúcom energetickom šoku z Blízkeho východu mohla zvýšiť sadzby. „Centrálne banky sú celkovo v zložitej pozícii. Ak by išlo len o slabý rast, mohli by znižovať sadzby. Ak by išlo len o infláciu, držali by politiku prísnu. Problém je, že energetický šok prináša oboje naraz: vyššie ceny aj slabší rast,“ vysvetlil analytik.

Druhým faktorom vplývajúcim na cenu dlhopisov je podľa neho geopolitika. Kým globalizácia posledných desaťročí bola nastavená na efektívnosť a najnižšiu cenu, v súčasnosti sa firmy aj štáty viac sústreďujú na bezpečnosť dodávok a presun časti výroby bližšie k domovu. To síce znižuje niektoré riziká, ale zvyšuje náklady.

„Tretí faktor je verejný dlh. Západné štáty vstupujú do tohto obdobia s vysokým zadlžením a novými výdavkovými tlakmi: obrana, energetická bezpečnosť, starnutie populácie, priemyselná politika a klimatická adaptácia. Vyššie úroky preto prichádzajú v najmenej vhodnom čase,“ zhodnotil Kočiš. Na výnosy dlhopisov tiež vplýva rastúci dopyt po kapitáli aj zo strany súkromného sektora. Technologické firmy totiž masívne investujú do umelej inteligencie, dátových centier, čipov a energetickej infraštruktúry. Dôsledkom je vyššia cena peňazí na trhu.

Analytik pripomenul, že ak rastú výnosy v eurozóne a vo svete, postupne sa to premieta aj do financovania na Slovensku. Pre spotrebiteľov sú najviditeľnejšie zmeny v oblasti hypoték. „Zatiaľ čo v minulom roku sadzby klesali a priemer na nových hypotékach sa v marci dostal približne na 3,4 %, podobne ako priemer eurozóny, nový energetický a inflačný šok zmenil očakávania na trhu sadzieb, ktoré začali opäť rásť. Ak sa napätie v Perzskom zálive rýchlo nezmierni, nemožno vylúčiť návrat priemerných sadzieb bližšie k 4 %,“ avizoval.

Vyššie úročenie dlhopisov sa prejavuje aj v oblasti financovania štátu. „Výnosy na slovenských desaťročných dlhopisoch vzrástli od začiatku marca zhruba o 50 bázických bodov. Neznamená to bezprostredné problémy s financovaním, ale znamená to vyššiu cenu aj za odkladanie konsolidácie a zároveň ukazuje, že externé faktory sa do financovania Slovenska premietajú rýchlo,“ konštatoval Kočiš.

Vyššia cena kapitálu znamená aj prísnejší výber investícií zo strany firiem. Projekty, ktoré dávali zmysel pri lacnejších peniazoch, už nemusia dávať zmysel pri vyšších sadzbách. Tento vývoj tak podľa analytika môže brzdiť investície, produktivitu aj zamestnanosť.