Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
V tomto roku predpokladá Horňák priemernú infláciu na úrovni okolo 4 %, čím by sa Slovensko mohlo stať krajinou s druhým najvyšším rastom cien v európskom bloku po Rumunsku.
Autor TASR
Bratislava 12. januára (TASR) - Slovenskú ekonomiku tento rok ovplyvní konsolidácia verejných financií, ale aj možné zvýšené investície či naďalej vyššia inflácia. Vplyv však bude mať aj vývoj v globálnej ekonomike, poukázal v aktuálnom komentári makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Pripomenul, že vláda cieli deficit pre budúci rok na úrovni 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), bez dodatočných opatrení by sa však vyšplhal nad 5 % HDP. Ďalšia konsolidácia a nové opatrenia preto budú nevyhnutné. „Ich výška by mala dosiahnuť úroveň zhruba 1,5 % HDP, čo predstavuje asi dve miliardy eur. Možnosti na príjmovej strane sú však z nášho pohľadu do značnej miery vyčerpané, preto je nevyhnutné sústrediť sa najmä na stranu výdavkov,“ zhodnotil analytik.
Dobrá konsolidácia by mala podľa neho stáť na troch pilieroch. Ide o zníženie vládnych výdavkov cez rast efektivity, využitie potenciálu na príjmovej strane, napríklad pri majetkových a environmentálnych daniach, ale aj podporu podnikateľského prostredia. Negatívne dôsledky doterajšej konsolidácie na rast HDP sú totiž viditeľné.
„Jedným z ekonomických pilierov tohto roka by mala byť snaha o opätovné oživenie ekonomiky cez podporu podnikania, investícií, podnikateľského prostredia. Konsolidácia síce musí pokračovať, ekonomiku však nesmieme udusiť,“ zdôraznil Horňák.
Zároveň pripomenul, že Slovensko má k dispozícii množstvo zdrojov na investície, ktoré môže čerpať z eurofondov, plánu obnovy či európskeho programu na posilnenie obranných výdavkov. Na horizonte najbližších zhruba piatich rokov tak môže objem preinvestovaných prostriedkov dosiahnuť 11,5 % terajšieho slovenského HDP, vyčíslil analytik. „Nielen Slovensko, ale aj celú strednú a východnú Európu tak môže čakať masívny (prorastový) fiškálny stimul, dôležité bude, koľko z týchto peňazí dokážeme vyčerpať a na aké projekty budú vyčerpané,“ doplnil.
V tomto roku predpokladá Horňák priemernú infláciu na úrovni okolo 4 %, čím by sa Slovensko mohlo stať krajinou s druhým najvyšším rastom cien v európskom bloku po Rumunsku. Jedným z dôvodov aktuálne vyššej inflácie je podľa neho regulácia cien energií, ktorá v uplynulých rokoch stláčala mieru inflácie na Slovensku na nižšie úrovne.
„Zatiaľ čo sa teda s týmto inflačným neduhom iné krajiny už vyrovnali, na Slovensku tento impulz do reálnej ekonomiky púšťame len veľmi zľahka. V tomto roku to bude najmä cez ceny tepla, v cenách plynu a elektriny nás rozhodnutie ešte len čaká,“ dodal analytik s tým, že firmy do svojich cien musia premietať aj rastúce náklady na podnikanie, napríklad kvôli vyššiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu.
Pripomenul, že vláda cieli deficit pre budúci rok na úrovni 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), bez dodatočných opatrení by sa však vyšplhal nad 5 % HDP. Ďalšia konsolidácia a nové opatrenia preto budú nevyhnutné. „Ich výška by mala dosiahnuť úroveň zhruba 1,5 % HDP, čo predstavuje asi dve miliardy eur. Možnosti na príjmovej strane sú však z nášho pohľadu do značnej miery vyčerpané, preto je nevyhnutné sústrediť sa najmä na stranu výdavkov,“ zhodnotil analytik.
Dobrá konsolidácia by mala podľa neho stáť na troch pilieroch. Ide o zníženie vládnych výdavkov cez rast efektivity, využitie potenciálu na príjmovej strane, napríklad pri majetkových a environmentálnych daniach, ale aj podporu podnikateľského prostredia. Negatívne dôsledky doterajšej konsolidácie na rast HDP sú totiž viditeľné.
„Jedným z ekonomických pilierov tohto roka by mala byť snaha o opätovné oživenie ekonomiky cez podporu podnikania, investícií, podnikateľského prostredia. Konsolidácia síce musí pokračovať, ekonomiku však nesmieme udusiť,“ zdôraznil Horňák.
Zároveň pripomenul, že Slovensko má k dispozícii množstvo zdrojov na investície, ktoré môže čerpať z eurofondov, plánu obnovy či európskeho programu na posilnenie obranných výdavkov. Na horizonte najbližších zhruba piatich rokov tak môže objem preinvestovaných prostriedkov dosiahnuť 11,5 % terajšieho slovenského HDP, vyčíslil analytik. „Nielen Slovensko, ale aj celú strednú a východnú Európu tak môže čakať masívny (prorastový) fiškálny stimul, dôležité bude, koľko z týchto peňazí dokážeme vyčerpať a na aké projekty budú vyčerpané,“ doplnil.
V tomto roku predpokladá Horňák priemernú infláciu na úrovni okolo 4 %, čím by sa Slovensko mohlo stať krajinou s druhým najvyšším rastom cien v európskom bloku po Rumunsku. Jedným z dôvodov aktuálne vyššej inflácie je podľa neho regulácia cien energií, ktorá v uplynulých rokoch stláčala mieru inflácie na Slovensku na nižšie úrovne.
„Zatiaľ čo sa teda s týmto inflačným neduhom iné krajiny už vyrovnali, na Slovensku tento impulz do reálnej ekonomiky púšťame len veľmi zľahka. V tomto roku to bude najmä cez ceny tepla, v cenách plynu a elektriny nás rozhodnutie ešte len čaká,“ dodal analytik s tým, že firmy do svojich cien musia premietať aj rastúce náklady na podnikanie, napríklad kvôli vyššiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu.
