Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Reagoval tak na rýchly odhad inflácie meranej jednotnou európskou metodikou (HICP), ktorý v stredu zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Autor TASR
Bratislava 4. februára (TASR) - Začiatok roka sa podľa očakávaní niesol v znamení zdražovania. Okrem predpokladaného zvýšenia regulovaných cien energií infláciu potiahli najmä potraviny, ktoré vykázali jeden z najrýchlejších januárových medzimesačných nárastov od vstupu SR do eurozóny. Dobrou správou však je, že januárový rast cien bol v tomto roku najvyšší a tempo zdražovania by sa malo spomaľovať, avizoval v aktuálnom komentári expert analytik makroekonómie Národnej banky Slovenska (NBS) Branislav Karmažin.
Reagoval tak na rýchly odhad inflácie meranej jednotnou európskou metodikou (HICP), ktorý v stredu zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Spotrebiteľské ceny na Slovensku vzrástli v januári medziročne o 4,2 %. Tento vývoj bol podľa analytika v súlade s očakávaniami NBS. „Z kľúčových komponentov nad naše očakávania rástli ceny potravín a administratívne ceny bez energií. V porovnaní s decembrom ceny vzrástli o 1,9 %, k čomu takmer tretinou prispelo zdraženie tepla,“ priblížil.
Poukázal na to, že ceny potravín v januári medzimesačne vzrástli o takmer 2,5 %, čo je jeden z najvyšších januárových nárastov od vstupu Slovenska do eurozóny v roku 2009. Okrem olejov, tukov a mäsa zdraželi všetky triedy potravín, najvýraznejšie ovocie, zelenina a cukrovinky. Viac si priplatili aj konzumenti všetkých druhov nápojov.
V prvom mesiaci roka sa výrazne zdvihli ceny tepla, plynu a elektriny pre domácnosti. Najviac, takmer o 28 %, vzrástli ceny tepla. „Cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) o cenách tepla pre jednotlivých dodávateľov sa totiž v roku 2026 už naplno premietli aj do finálnych cien pre domácnosti, čo predtým neplatilo,“ priblížil Karmažin s tým, že energošeky zmierňujú vplyv tohto zdraženia pre určitú časť spotrebiteľov. Ceny plynu v priemere narástli o 6,8 % a ceny elektriny o 4,8 %. V porovnaní s predpokladmi zimnej predikcie NBS rástli rýchlejšie iba ceny tepla.
„Medzimesačné zdraženie trhových služieb, ako aj obchodovateľných tovarov bolo omnoho slabšie než v januári 2025, vďaka čomu sa tempo ich medziročného cenového rastu v súlade s našou predikciou výrazne zmiernilo. Do štatistík sa premietlo najmä odznenie vplyvu zvýšených sadzieb DPH z januára 2025,“ zhodnotil analytik.
Tempo rastu cien priemyselných tovarov bez energií spomalilo z 2,4 % v decembri na 1,8 % v januári a medziročný rast cien služieb sa znížil z 8,0 % na 5,8 %, čo je však z historického pohľadu stále vysoký rast, upozornil Karmažin.
Popri odznievaní vplyvov vlaňajšej konsolidácie infláciu tlmí podľa analytika pomalý rast dovozných cien a ochladzovanie trhu práce. Aj preto by tempo rastu cien služieb a priemyselných tovarov malo zvoľňovať až do konca roka 2026. „Napriek nepriaznivému začiatku roka by inflácia mala spomaľovať. V priemere za celý rok by mala na základe aktualizovaných predpokladov klesnúť na 3,3 % z vlaňajších 4,2 %,“ doplnil Karmažin.
Reagoval tak na rýchly odhad inflácie meranej jednotnou európskou metodikou (HICP), ktorý v stredu zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Spotrebiteľské ceny na Slovensku vzrástli v januári medziročne o 4,2 %. Tento vývoj bol podľa analytika v súlade s očakávaniami NBS. „Z kľúčových komponentov nad naše očakávania rástli ceny potravín a administratívne ceny bez energií. V porovnaní s decembrom ceny vzrástli o 1,9 %, k čomu takmer tretinou prispelo zdraženie tepla,“ priblížil.
Poukázal na to, že ceny potravín v januári medzimesačne vzrástli o takmer 2,5 %, čo je jeden z najvyšších januárových nárastov od vstupu Slovenska do eurozóny v roku 2009. Okrem olejov, tukov a mäsa zdraželi všetky triedy potravín, najvýraznejšie ovocie, zelenina a cukrovinky. Viac si priplatili aj konzumenti všetkých druhov nápojov.
V prvom mesiaci roka sa výrazne zdvihli ceny tepla, plynu a elektriny pre domácnosti. Najviac, takmer o 28 %, vzrástli ceny tepla. „Cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) o cenách tepla pre jednotlivých dodávateľov sa totiž v roku 2026 už naplno premietli aj do finálnych cien pre domácnosti, čo predtým neplatilo,“ priblížil Karmažin s tým, že energošeky zmierňujú vplyv tohto zdraženia pre určitú časť spotrebiteľov. Ceny plynu v priemere narástli o 6,8 % a ceny elektriny o 4,8 %. V porovnaní s predpokladmi zimnej predikcie NBS rástli rýchlejšie iba ceny tepla.
„Medzimesačné zdraženie trhových služieb, ako aj obchodovateľných tovarov bolo omnoho slabšie než v januári 2025, vďaka čomu sa tempo ich medziročného cenového rastu v súlade s našou predikciou výrazne zmiernilo. Do štatistík sa premietlo najmä odznenie vplyvu zvýšených sadzieb DPH z januára 2025,“ zhodnotil analytik.
Tempo rastu cien priemyselných tovarov bez energií spomalilo z 2,4 % v decembri na 1,8 % v januári a medziročný rast cien služieb sa znížil z 8,0 % na 5,8 %, čo je však z historického pohľadu stále vysoký rast, upozornil Karmažin.
Popri odznievaní vplyvov vlaňajšej konsolidácie infláciu tlmí podľa analytika pomalý rast dovozných cien a ochladzovanie trhu práce. Aj preto by tempo rastu cien služieb a priemyselných tovarov malo zvoľňovať až do konca roka 2026. „Napriek nepriaznivému začiatku roka by inflácia mala spomaľovať. V priemere za celý rok by mala na základe aktualizovaných predpokladov klesnúť na 3,3 % z vlaňajších 4,2 %,“ doplnil Karmažin.
