Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Účinky predchádzajúcich rozhodnutí ECB sa budú podľa analytika do reálnej ekonomiky prenášať ešte určitý čas.
Autor TASR
Bratislava 8. februára (TASR) - Uvoľňovanie menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB) je nateraz ukončené a jej sadzby by mali zostať stabilné počas celého roka 2026. Zmenu by mohlo priniesť len naplnenie niektorých rizík v svetovej ekonomike. V komentári k tohtotýždňovému rozhodnutiu ECB o ponechaní sadzieb bez zmeny to uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
„V najbližších kvartáloch nepredpokladáme úpravu nastavenia sadzieb a cyklus uvoľňovania považujeme za ukončený. V základnom scenári očakávame stabilitu sadzieb počas celého roka 2026. Materializácia niektorých trhových a globálnych rizík si však môže vyžiadať reakciu, potenciálne oboma smermi,“ upozornil odborník.
Tento týždeň vo štvrtok (5. 2.) postupovala podľa neho ECB v súlade s očakávaniami. Sadzby jednodňových sterilizačných operácií, hlavných refinančných operácií a jednodňových refinančných operácií tak zostávajú na doterajších úrovniach 2 %, 2,15 % a 2,40 %. Rada guvernérov očakáva, že by sa inflácia mala v strednodobom horizonte stabilizovať na cieľovej úrovni 2 %.
„Hospodárska aktivita eurozóny napriek náročnému globálnemu prostrediu zostáva odolná. Podporovať ju má najmä rast verejných výdavkov na obranu a infraštruktúru, investície do technológií aj vyššia domáca spotreba, resp. doznievajúce účinky predchádzajúceho uvoľňovania menovej politiky. Nezamestnanosť ostáva nízka,“ priblížil Kočiš. Zároveň však výhľad zostáva neistý, najmä pre pretrvávajúcu zvýšenú neistotu v globálnom obchode a geopolitické napätie.
Centrálna banka tak bude aj naďalej postupovať na základe prichádzajúcich dát a rozhodovať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Rozhodnutia o úrokových sadzbách budú podľa analytika vychádzať z hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, aktuálneho makroekonomického a finančného vývoja, dynamiky jadrovej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky, teda vplyvov predchádzajúcich krokov ECB. Podľa prezidentky banky Christine Lagarde zostáva výhľad inflácie neistejší než zvyčajne, pričom riziká sú vychýlené na obidve strany.
Účinky predchádzajúcich rozhodnutí ECB sa budú podľa analytika do reálnej ekonomiky prenášať ešte určitý čas. Zároveň však upozornil, že vývoj na finančných trhoch nepodporuje scenár výraznejšieho poklesu bežných sadzieb, keď napríklad výnosy na troj- a 5-ročných úrokových swapoch za uplynulých šesť mesiacov vzrástli približne o 20 bázických bodov. „Spolu s ukončením cyklu uvoľňovania menovej politiky to výrazne obmedzuje priestor na ďalšie znižovanie sadzieb. Ich budúci vývoj bude naďalej závisieť aj od konkurenčného prostredia či vývoja rizikových prirážok na štátnych dlhopisoch,“ doplnil Kočiš.
„V najbližších kvartáloch nepredpokladáme úpravu nastavenia sadzieb a cyklus uvoľňovania považujeme za ukončený. V základnom scenári očakávame stabilitu sadzieb počas celého roka 2026. Materializácia niektorých trhových a globálnych rizík si však môže vyžiadať reakciu, potenciálne oboma smermi,“ upozornil odborník.
Tento týždeň vo štvrtok (5. 2.) postupovala podľa neho ECB v súlade s očakávaniami. Sadzby jednodňových sterilizačných operácií, hlavných refinančných operácií a jednodňových refinančných operácií tak zostávajú na doterajších úrovniach 2 %, 2,15 % a 2,40 %. Rada guvernérov očakáva, že by sa inflácia mala v strednodobom horizonte stabilizovať na cieľovej úrovni 2 %.
„Hospodárska aktivita eurozóny napriek náročnému globálnemu prostrediu zostáva odolná. Podporovať ju má najmä rast verejných výdavkov na obranu a infraštruktúru, investície do technológií aj vyššia domáca spotreba, resp. doznievajúce účinky predchádzajúceho uvoľňovania menovej politiky. Nezamestnanosť ostáva nízka,“ priblížil Kočiš. Zároveň však výhľad zostáva neistý, najmä pre pretrvávajúcu zvýšenú neistotu v globálnom obchode a geopolitické napätie.
Centrálna banka tak bude aj naďalej postupovať na základe prichádzajúcich dát a rozhodovať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Rozhodnutia o úrokových sadzbách budú podľa analytika vychádzať z hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, aktuálneho makroekonomického a finančného vývoja, dynamiky jadrovej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky, teda vplyvov predchádzajúcich krokov ECB. Podľa prezidentky banky Christine Lagarde zostáva výhľad inflácie neistejší než zvyčajne, pričom riziká sú vychýlené na obidve strany.
Účinky predchádzajúcich rozhodnutí ECB sa budú podľa analytika do reálnej ekonomiky prenášať ešte určitý čas. Zároveň však upozornil, že vývoj na finančných trhoch nepodporuje scenár výraznejšieho poklesu bežných sadzieb, keď napríklad výnosy na troj- a 5-ročných úrokových swapoch za uplynulých šesť mesiacov vzrástli približne o 20 bázických bodov. „Spolu s ukončením cyklu uvoľňovania menovej politiky to výrazne obmedzuje priestor na ďalšie znižovanie sadzieb. Ich budúci vývoj bude naďalej závisieť aj od konkurenčného prostredia či vývoja rizikových prirážok na štátnych dlhopisoch,“ doplnil Kočiš.
