FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Ako príklad uviedol vysoké náklady na tvorbu pracovných miest, ktorých sa vytvorí v rámci programov len minimum a po ich skončení nie sú udržateľné.
Autor TASR
Bratislava 11. marca (TASR) - Slovensko nevyužíva efektívne európske financie na rómske projekty. Od roku 2004 išli miliardy eur do projektov na vzdelávanie, zamestnávanie, bývanie či boj proti segregácii, ktoré však nepriniesli pozitívne sociálno-ekonomické výsledky. Súčasná vláda by preto mala investovať eurofondy do opatrení, ktoré prinesú konkrétne a udržateľné výsledky. Upozornil na to analytik Martin Halás, ktorý pôsobil ako predseda Inštitútu sociálnej demokracie personálne prepojeného s koaličnou stranou Hlas-SD a v súčasnosti je členom Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie.
Halás spresnil, že na základe údajov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) boli za posledných 30 rokov vynaložené miliardy eur na rómske projekty, avšak zlepšenie ich života bolo skôr náhodné ako koncepčné. Projekty totiž skončili po vypršaní grantov bez pokračovania a nepriniesli udržateľný rozvoj komunít. Pomoc z eurofondov by mala podľa neho ísť predovšetkým na celodenný školský program pre rómske deti, v ktorom by mali zabezpečené celodenné stravovanie, ale aj rozšírené vzdelávanie či podporu športu a kultúry. Zdôraznil, že na namiesto toho sa míňajú stovky miliónov eur na programy, ktorých reálny prínos je pochybný alebo dokonca negatívny.
Ako príklad uviedol vysoké náklady na tvorbu pracovných miest, ktorých sa vytvorí v rámci programov len minimum a po ich skončení nie sú udržateľné. "Vládne stratégie od roku 2004 po súčasnosť vrátane stratégie na roky 2025 až 2027 zahŕňajú vyčlenenie 1,56 miliardy eur na opatrenia zamerané na rómske komunity. Šokujúcim zistením je, že až 870 miliónov eur, čo predstavuje viac ako polovicu celkových investícií, je podľa merateľných parametrov absolútne neefektívne," priblížil Halás.
Rómske projekty od roku 2004 tak podľa neho nepriniesli žiadne zlepšenia a dokonca v niektorých prípadoch sa situácia Rómov ešte zhoršila. Úplný prepad zaznamenalo vzdelávanie, do ktorého išli investície vo výške 550 miliónov eur, no napriek tomu sa segregácia v školách zhoršila z 55 % na 65 % a predčasné ukončenie školskej dochádzky zostalo na úrovni 71 %. Slovensko rovnako plytvá stovkami miliónov eur aj na opatrenia v boji proti segregácii v školách, respektíve oddeľovaniu rómskych detí od iných. Halás podotkol, že jediné efektívne opatrenie je v oblasti bývania a zdravotnej starostlivosti, kde sa zlepšil prístup k pitnej vode zo 60 % na 78 % a bol zaznamenaný aj pokles dojčenskej úmrtnosti.
"Je absolútne neprijateľné, aby sme ako krajina pokračovali v stratégiách, ktoré preukázateľne nefungujú a vyhadzovali doslova hore komínom stovky miliónov eur. Máme jasné dáta, že od roku 2004 dve tretiny financií, stámilióny eur, idú do opatrení pre Rómov bez reálneho, udržateľného vplyvu na kvalitu ich života v oblastiach ako sú chudoba, materiálna deprivácia, predčasné ukončenie školskej dochádzky detí, dĺžke života, domácností bez kúpeľne či WC, prístupu k pitnej vode a k segregácii rómskych detí. Vláda musí prestať v plytvaní eurofondami na tieto projekty a požiadať Európsku komisiu o zmeny," uzavrel analytik.
Halás spresnil, že na základe údajov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) boli za posledných 30 rokov vynaložené miliardy eur na rómske projekty, avšak zlepšenie ich života bolo skôr náhodné ako koncepčné. Projekty totiž skončili po vypršaní grantov bez pokračovania a nepriniesli udržateľný rozvoj komunít. Pomoc z eurofondov by mala podľa neho ísť predovšetkým na celodenný školský program pre rómske deti, v ktorom by mali zabezpečené celodenné stravovanie, ale aj rozšírené vzdelávanie či podporu športu a kultúry. Zdôraznil, že na namiesto toho sa míňajú stovky miliónov eur na programy, ktorých reálny prínos je pochybný alebo dokonca negatívny.
Ako príklad uviedol vysoké náklady na tvorbu pracovných miest, ktorých sa vytvorí v rámci programov len minimum a po ich skončení nie sú udržateľné. "Vládne stratégie od roku 2004 po súčasnosť vrátane stratégie na roky 2025 až 2027 zahŕňajú vyčlenenie 1,56 miliardy eur na opatrenia zamerané na rómske komunity. Šokujúcim zistením je, že až 870 miliónov eur, čo predstavuje viac ako polovicu celkových investícií, je podľa merateľných parametrov absolútne neefektívne," priblížil Halás.
Rómske projekty od roku 2004 tak podľa neho nepriniesli žiadne zlepšenia a dokonca v niektorých prípadoch sa situácia Rómov ešte zhoršila. Úplný prepad zaznamenalo vzdelávanie, do ktorého išli investície vo výške 550 miliónov eur, no napriek tomu sa segregácia v školách zhoršila z 55 % na 65 % a predčasné ukončenie školskej dochádzky zostalo na úrovni 71 %. Slovensko rovnako plytvá stovkami miliónov eur aj na opatrenia v boji proti segregácii v školách, respektíve oddeľovaniu rómskych detí od iných. Halás podotkol, že jediné efektívne opatrenie je v oblasti bývania a zdravotnej starostlivosti, kde sa zlepšil prístup k pitnej vode zo 60 % na 78 % a bol zaznamenaný aj pokles dojčenskej úmrtnosti.
"Je absolútne neprijateľné, aby sme ako krajina pokračovali v stratégiách, ktoré preukázateľne nefungujú a vyhadzovali doslova hore komínom stovky miliónov eur. Máme jasné dáta, že od roku 2004 dve tretiny financií, stámilióny eur, idú do opatrení pre Rómov bez reálneho, udržateľného vplyvu na kvalitu ich života v oblastiach ako sú chudoba, materiálna deprivácia, predčasné ukončenie školskej dochádzky detí, dĺžke života, domácností bez kúpeľne či WC, prístupu k pitnej vode a k segregácii rómskych detí. Vláda musí prestať v plytvaní eurofondami na tieto projekty a požiadať Európsku komisiu o zmeny," uzavrel analytik.
