Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Havným dôvodom je ich finančná situácia.
Autor TASR
Bratislava 23. októbra (TASR) - Takmer štvrtina ľudí na Slovensku po odchode do dôchodku naďalej pracuje, pričom hlavným dôvodom je ich finančná situácia. Vyplýva to z údajov Eurostatu, podľa ktorých 18,3 % čerstvých dôchodcov pokračuje v práci bez zmeny a ďalších 6,4 % pracuje v upravenom režime. Celkový podiel 24,7 % je takmer dvojnásobkom priemeru Európskej únie (EÚ), ktorý dosahuje 13 %. V piatkovom komentári na to poukázal analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina.
Práca je pre 30,3 % pracujúcich dôchodcov na Slovensku finančnou nevyhnutnosťou, pre ďalších 31 % je finančne atraktívna. To, že ich práca baví a chcú zostať produktívni, uviedlo 20,4 % ekonomicky aktívnych dôchodcov. Ďalších necelých desať percent oceňuje sociálne kontakty, ktoré im práca prináša.
„Slovenskí dôchodcovia tak mnohokrát zostávajú pracovať len preto, že ich k tomu núti finančná situácia. Radosť z práce je totiž u nás tretia najnižšia v celej EÚ,“ uviedol Malina. Kým na Slovensku sa z práce teší približne pätina pracujúcich dôchodcov, priemer EÚ presahuje 36 %. V Česku dosahuje tento podiel 49 %, v Nórsku a Dánsku viac ako 60 %.
Vyšší podiel pracujúcich dôchodcov na Slovensku súvisí aj s nižším priemerným vekom odchodu na penziu. Muži odchádzajú do dôchodku v priemere vo veku 60,5 roka a ženy vo veku 59,7 roka. Priemer EÚ je o 1,3 roka vyšší. Najneskôr odchádzajú do dôchodku obyvatelia Dánska a Islandu, a to vo veku nad 65 rokov.
Vek odchodu do dôchodku sa postupne zvyšuje aj na Slovensku a odvíja sa od očakávanej dĺžky života. „Ak si chce niekto penziu užívať čo najdlhšie, mal by na to myslieť skôr a na starobu si pravidelne odkladať peniaze,“ upozornil analytik.
Na budúcnosť myslia aj mladší ľudia. Podľa údajov Portu je priemerný vek slovenských klientov, ktorí si zakladajú dôchodkový účet, 40 rokov v prípade žien a 37 rokov u mužov. Takmer 11 % vlastníkov týchto účtov je vo veku od 18 do 26 rokov. Ich podiel je vyšší než podiel klientov vo veku 54 rokov a viac, ktorých je necelých desať percent.
Podľa Malinu platí, že čím skôr človek začne investovať na dôchodok, tým nižšiu sumu si musí pravidelne odkladať. Na vytvorenie úspor vo výške približne 58.000 eur, ktoré by umožnili čerpať rentu 550 eur mesačne počas 15 rokov, by pri predpokladanom ročnom zhodnotení investícií osem percent musel človek začínajúci v 40 rokoch a odchádzajúci do dôchodku v 60 rokoch investovať 98 eur mesačne. Ak by začal o desať rokov skôr, stačilo by mu podľa prepočtov 39 eur mesačne.
Malina zároveň upozornil, že pri plánovaní dôchodkových úspor treba zohľadňovať infláciu a pravidelne zvyšovať odkladané sumy, napríklad po zvýšení platu.
Práca je pre 30,3 % pracujúcich dôchodcov na Slovensku finančnou nevyhnutnosťou, pre ďalších 31 % je finančne atraktívna. To, že ich práca baví a chcú zostať produktívni, uviedlo 20,4 % ekonomicky aktívnych dôchodcov. Ďalších necelých desať percent oceňuje sociálne kontakty, ktoré im práca prináša.
„Slovenskí dôchodcovia tak mnohokrát zostávajú pracovať len preto, že ich k tomu núti finančná situácia. Radosť z práce je totiž u nás tretia najnižšia v celej EÚ,“ uviedol Malina. Kým na Slovensku sa z práce teší približne pätina pracujúcich dôchodcov, priemer EÚ presahuje 36 %. V Česku dosahuje tento podiel 49 %, v Nórsku a Dánsku viac ako 60 %.
Vyšší podiel pracujúcich dôchodcov na Slovensku súvisí aj s nižším priemerným vekom odchodu na penziu. Muži odchádzajú do dôchodku v priemere vo veku 60,5 roka a ženy vo veku 59,7 roka. Priemer EÚ je o 1,3 roka vyšší. Najneskôr odchádzajú do dôchodku obyvatelia Dánska a Islandu, a to vo veku nad 65 rokov.
Vek odchodu do dôchodku sa postupne zvyšuje aj na Slovensku a odvíja sa od očakávanej dĺžky života. „Ak si chce niekto penziu užívať čo najdlhšie, mal by na to myslieť skôr a na starobu si pravidelne odkladať peniaze,“ upozornil analytik.
Na budúcnosť myslia aj mladší ľudia. Podľa údajov Portu je priemerný vek slovenských klientov, ktorí si zakladajú dôchodkový účet, 40 rokov v prípade žien a 37 rokov u mužov. Takmer 11 % vlastníkov týchto účtov je vo veku od 18 do 26 rokov. Ich podiel je vyšší než podiel klientov vo veku 54 rokov a viac, ktorých je necelých desať percent.
Podľa Malinu platí, že čím skôr človek začne investovať na dôchodok, tým nižšiu sumu si musí pravidelne odkladať. Na vytvorenie úspor vo výške približne 58.000 eur, ktoré by umožnili čerpať rentu 550 eur mesačne počas 15 rokov, by pri predpokladanom ročnom zhodnotení investícií osem percent musel človek začínajúci v 40 rokoch a odchádzajúci do dôchodku v 60 rokoch investovať 98 eur mesačne. Ak by začal o desať rokov skôr, stačilo by mu podľa prepočtov 39 eur mesačne.
Malina zároveň upozornil, že pri plánovaní dôchodkových úspor treba zohľadňovať infláciu a pravidelne zvyšovať odkladané sumy, napríklad po zvýšení platu.
