Bratislava 26. januára (TASR) - Miera nezamestnanosti na Slovensku ostáva blízko svojich historických miním, zároveň však trh práce čelí viacerým trendom, ktoré ho budú výrazne ovplyvňovať. Medzi tie kľúčové patrí demografia, umelá inteligencia či automatizácia. Zatiaľ čo isté úlohy môžu byť nahradené modernými technológiami, unikátnymi sa stávajú sociálne zručnosti. Dáta ukazujú, že zamestnancom s kombináciou sociálnych a kvantitatívnych zručností už v súčasnosti rastú mzdy rýchlejšie, upozornil v aktuálnom komentári analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

„Trh práce v súčasnosti prechádza radikálnymi zmenami, ktoré sú výsledkom súbehu technologických a demografických síl, čo mení štruktúru zamestnanosti, ako aj povahu samotnej práce. Jedným z kľúčových trendov je robotizácia, ktorá prináša automatizáciu rutinných činností, čím sa oslabuje dopyt po pracovných miestach, ktoré sú založené na opakujúcich sa úlohách,“ priblížil ekonóm.

Druhým z technologických trendov je umelá inteligencia, ktorá dokáže nahrádzať aj sofistikovanejšie úlohy. Podľa analytika však nejde o čisté znižovanie zamestnanosti, keďže vznikajú aj nové pracovné pozície, ktoré sú však štrukturálne iné. Zanikajú miesta skôr s nízkymi požiadavkami na kvalifikáciu či tie, ktoré sú založené na jasných pravidlách, vzorcoch a typických postupoch. Umelá inteligencia mení aj rebríček zručností.

„Zatiaľ čo v minulosti boli technické a kvantitatívne schopnosti kľúčové, dnes čoraz viac fungujú ako jedna zo súčastí akéhosi balíka. Konkurenčnú výhodu totiž získavajú tí zamestnanci, ktorí dokážu technológie využívať, interpretovať ich výstupy a prepájať ich aj s rozhodovaním. To posilňuje význam sociálnych, komunikačných a manažérskych zručností, ako aj schopnosti kontinuálneho učenia sa,“ zdôraznil Horňák.

Demografické zmeny, ako starnutie populácie a úbytok pracovnej sily, zase zvyšujú tlak na produktivitu a urýchľujú zavádzanie technológii ako náhradu za chýbajúcich pracovníkov. Zároveň rastie dopyt po pracovných miestach v oblasti zdravotnej starostlivosti či sociálnych službách.

Analytik v tejto súvislosti poukázal na graf zverejnený Financial Times, podľa ktorého je tento trend prítomný už dlhšie obdobie. Oproti roku 1980 kontinuálne narastá zamestnanosť ľudí s vysokými sociálnymi a matematickými zručnosťami spolu s profesiami, kde sa kombinuje vysoká sociálna a nízka matematická zručnosť. Naopak, zamestnanosť v profesiách s nízkymi sociálnymi zručnosťami a silnými kvantitatívnymi zručnosťami stagnuje.

„Ešte dôležitejšiu časť príbehu však ukazuje vývoj reálnych miezd, kde došlo k výraznému nárastu odmeňovania práve pre ľudí s vysokou úrovňou sociálnych zručností, bez ohľadu na kvantitatívne zručnosti, zatiaľ čo mzdy v ostatných profesiách rástli výrazne miernejšie či dokonca klesali. A hoci ide o dlhodobý trend, ten sa v posledných rokoch ešte viac zintenzívnil a s veľkou pravdepodobnosťou bude na význame narastať aj v kontexte súčasných trendov,“ doplnil Horňák. Vzdelávací systém sa preto podľa neho musí zameriavať aj na rozvoj takých schopností ako komunikácia, tímová práca, kritické myslenie či schopnosť interpretácie dát.