Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Dostatočné zásoby plynu sú podľa neho obzvlášť dôležité pre vnútrozemské krajiny, ktoré sú vo väčšej miere odkázané na cezhraničnú prepravnú infraštruktúru a nemajú priamy prístup k LNG terminálom.
Autor TASR
Bratislava 14. septembra (TASR) - Kým niektoré krajiny Európskej únie už svoje plynové zásobníky pred zimou prakticky naplnili, iné stále výrazne zaostávajú za odporúčanými úrovňami. Samotná úroveň zásob plynu v krajine ešte nemusí nevyhnutne odzrkadľovať zraniteľnosť krajiny, upozornil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
„Zásobníky v Európe fungujú prevažne na komerčnom princípe a plyn uskladnený na území konkrétnej krajiny nemusí nevyhnutne patriť domácim odberateľom alebo obchodníkom. Niektoré krajiny disponujú rozsiahlymi skladovacími kapacitami, ktoré využívajú aj subjekty zo susedných krajín, zatiaľ čo iné krajiny vlastné zásobníky nemajú vôbec alebo len v obmedzenom rozsahu,“ vysvetlil analytik.
Dostatočné zásoby plynu sú podľa neho obzvlášť dôležité pre vnútrozemské krajiny, ktoré sú vo väčšej miere odkázané na cezhraničnú prepravnú infraštruktúru a nemajú priamy prístup k LNG terminálom. „Aj preto sa najväčšie zásobníkové kapacity v pomere k domácej spotrebe nachádzajú práve v niektorých krajinách strednej Európy. Najväčšími zásobníkovými kapacitami relatívne k spotrebe disponujú Lotyšsko, Rakúsko a Slovensko,“ priblížil.
Pravidlá EÚ vyžadujú naplnenie zásobníkov na 90 % ich kapacity pred zimou, pričom v prípade nepriaznivých trhových podmienok je prípustná odchýlka do desiatich percentuálnych bodov. „Zásoby plynu pritom v niektorých krajinách EÚ zostávajú citeľne i pod touto zníženou hranicou, čo zvyšuje nákupnú aktivitu pri dopĺňaní zásob a vytvára dodatočný tlak na ceny plynu,“ upozornil Koršňák s tým, že vyššia závislosť od dovozu LNG zvyšuje citlivosť európskeho trhu na prípadné výpadky dodávok alebo narušenia globálnych obchodných trás, čo sa pri nižšej úrovni zásob môže prejavovať vyššou volatilitou cien plynu.
Zásobníky plynu v krajinách EÚ boli k 10. septembru naplnené z približne dvoch tretín. Vykazovali tak podľa analytika najnižšiu úroveň naplnenosti minimálne za posledných viac ako 15 rokov, nepatrne nižšiu aj ako v septembri 2021 pred inváziou Ruska na Ukrajinu, keď Rusko cielene obmedzovalo dodávky plynu do Európy.
Na druhej strane však v posledných rokoch klesla aj spotreba plynu v krajinách EÚ. V porovnaní s priemerom predchádzajúcej dekády aj v porovnaní s rokom 2021 tesne pred eskaláciou konfliktu na Ukrajine je podľa Koršňáka nižšia o viac ako štvrtinu.
Slovensko disponuje zásobami plynu zodpovedajúcimi 47 % ročnej spotreby pri miere naplnenosti 56 %. Do slovenských štatistík kapacity a naplnenosti zásobníkov analytik započítava aj zásobník SPP v Dolných Bojanoviciach. „Hoci sa nachádza na území Česka, slúži na uskladnenie strategických zásob Slovenska a je pripojený výlučne k slovenskej plynovej sústave,“ vysvetlil.
„Zásobníky v Európe fungujú prevažne na komerčnom princípe a plyn uskladnený na území konkrétnej krajiny nemusí nevyhnutne patriť domácim odberateľom alebo obchodníkom. Niektoré krajiny disponujú rozsiahlymi skladovacími kapacitami, ktoré využívajú aj subjekty zo susedných krajín, zatiaľ čo iné krajiny vlastné zásobníky nemajú vôbec alebo len v obmedzenom rozsahu,“ vysvetlil analytik.
Dostatočné zásoby plynu sú podľa neho obzvlášť dôležité pre vnútrozemské krajiny, ktoré sú vo väčšej miere odkázané na cezhraničnú prepravnú infraštruktúru a nemajú priamy prístup k LNG terminálom. „Aj preto sa najväčšie zásobníkové kapacity v pomere k domácej spotrebe nachádzajú práve v niektorých krajinách strednej Európy. Najväčšími zásobníkovými kapacitami relatívne k spotrebe disponujú Lotyšsko, Rakúsko a Slovensko,“ priblížil.
Pravidlá EÚ vyžadujú naplnenie zásobníkov na 90 % ich kapacity pred zimou, pričom v prípade nepriaznivých trhových podmienok je prípustná odchýlka do desiatich percentuálnych bodov. „Zásoby plynu pritom v niektorých krajinách EÚ zostávajú citeľne i pod touto zníženou hranicou, čo zvyšuje nákupnú aktivitu pri dopĺňaní zásob a vytvára dodatočný tlak na ceny plynu,“ upozornil Koršňák s tým, že vyššia závislosť od dovozu LNG zvyšuje citlivosť európskeho trhu na prípadné výpadky dodávok alebo narušenia globálnych obchodných trás, čo sa pri nižšej úrovni zásob môže prejavovať vyššou volatilitou cien plynu.
Zásobníky plynu v krajinách EÚ boli k 10. septembru naplnené z približne dvoch tretín. Vykazovali tak podľa analytika najnižšiu úroveň naplnenosti minimálne za posledných viac ako 15 rokov, nepatrne nižšiu aj ako v septembri 2021 pred inváziou Ruska na Ukrajinu, keď Rusko cielene obmedzovalo dodávky plynu do Európy.
Na druhej strane však v posledných rokoch klesla aj spotreba plynu v krajinách EÚ. V porovnaní s priemerom predchádzajúcej dekády aj v porovnaní s rokom 2021 tesne pred eskaláciou konfliktu na Ukrajine je podľa Koršňáka nižšia o viac ako štvrtinu.
Slovensko disponuje zásobami plynu zodpovedajúcimi 47 % ročnej spotreby pri miere naplnenosti 56 %. Do slovenských štatistík kapacity a naplnenosti zásobníkov analytik započítava aj zásobník SPP v Dolných Bojanoviciach. „Hoci sa nachádza na území Česka, slúži na uskladnenie strategických zásob Slovenska a je pripojený výlučne k slovenskej plynovej sústave,“ vysvetlil.
