Bratislava 12. januára (TASR) - Vývoj daňových príjmov štátu v minulom roku sklamal. Naopak, rozpočtu pomohli nedaňové príjmy, ako napríklad dividendy a najmä transfery z rozpočtu Európskej únie (EÚ) a Plánu obnovy. Pomohlo aj to, že nižšie ako plánované boli výdavky štátu. V aktuálnom komentári na to poukázal hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

Štátny rozpočet skončil v roku 2025 s hotovostným deficitom 6,108 miliardy eur, čo bolo mierne lepšie oproti plánu na úrovni 6,278 miliardy eur. Analytik však upozornil, že ešte pár dní pred koncom roka bol rozpočet v schodku takmer 8,5 miliardy eur.

„Rozpočet nezachránili daňové príjmy, ktoré tvoria viac než tri štvrtiny celkových príjmov rozpočtu. Sklamali totiž hlavné zložky daňových príjmov ako daň z pridanej hodnoty (DPH) alebo transakčná daň,“ zhodnotil Gábriš. Vyčíslil, že za plánovaným rozpočtom zaostala daň z príjmov právnických osôb o vyše 400 miliónov eur, daň z príjmov fyzických osôb o viac ako 30 miliónov eur, DPH o takmer 1 miliardu eur, spotrebné dane o približne 130 miliónov eur, daň z finančných transakcií o zhruba 240 miliónov eur, ako aj a ostatné dane a sankcie o približne 230 miliónov eur.

Naopak, výrazne rozpočtu nad úroveň plánu pomohli nedaňové príjmy. Dividendy boli vyššie približne o 200 miliónov eur a poplatky o 90 miliónov eur. „Najviac však centrálnemu štátnemu rozpočtu pomohli príjmy z transferov, teda peniaze poukázané z Bruselu. Ide najmä o dodatočné prostriedky z rozpočtu EÚ, kde ide asi o 265 miliónov eur viac oproti plánu. A hlavne o dodatočné prostriedky z Plánu obnovy asi o 764 miliónov eur viac oproti rozpočtovanej úrovni,“ priblížil ekonóm.

Rozpočtu pomohli aj nižšie výdavky oproti plánu o približne 530 miliónov eur. Podľa Gábriša to však nebolo vďaka šetreniu na mzdách alebo kapitálových výdavkoch, keďže obidve položky boli prekročené. Za plánom zaostali bežné výdavky na tovary a služby, a to o 1,3 miliardy eur.

„Vzhľadom na charakter položky a vysokú odchýlku je teda otázka, či boli správne naplánované a nepredstavovali určitú rezervnú vatu. Tak či onak, celkové zhodnotenie rozpočtu ani výberu daní nesvedčí o dobrej kondícii ekonomiky ani rozpočtu,“ konštatoval analytik.

Poukázal tiež na to, že stále viac si Slovensko požičiava od zahraničných investorov. Ku koncu minulého roku bol podiel tzv. nerezidentov na držbe slovenských štátnych dlhopisov na rekordnej úrovni 57,2 %. Celkovo má SR požičaných cez dlhopisy 75 miliárd eur. Preto je podľa analytika dôležitá aj dôvera investorov, že budeme schopní tieto peniaze vrátiť.

„Dôverujú nám finančné trhy? Pri pohľade na zvyšujúci podiel nerezidentov na financovaní celkového dlhu vlády by sa dalo dedukovať, že áno. Rovnako rizikové prirážky v minulom roku pomaly mierne klesali,“ uviedol Gábriš.

Zároveň však pripomenul, že tento vývoj podporovala uvoľnená politika Európskej centrálnej banky (ECB) prostredníctvom klesajúcich úrokových sadzieb. „Naše rizikové prirážky na 10-ročný dlh tak klesli, ale zároveň boli pred Vianocami najvyššie v eurozóne. Aktuálne o túto pozíciu s najvyššou rizikovou prirážkou ´bojujeme´ s krajinami ako Taliansko, Francúzsko alebo niektorými pobaltskými krajinami,“ doplnil ekonóm.