Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Zdražovaním hypoték sa dostupnosť bývania na Slovensku ďalej zhoršuje a stále väčšia skupina ľudí sa reálne nedostane k hypotéke alebo získa len menšiu sumu, upozornil Búlik.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 2. augusta (TASR) - V druhom kvartáli tohto roka narástol objem poskytnutých nových hypoték na Slovensku o vyše štvrtinu (26 %). Stalo sa tak napriek pomalému rastu ekonomiky a zvyšovaniu úrokov. Súčasné vysoké objemy poskytnutých hypoték, ktoré prekračujú 700 miliónov eur mesačne, sú však dlhodobo neudržateľné a postupne by mali klesať. V aktuálnom komentári to konštatoval finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
„Vysoký záujem o hypotéky tento rok najsilnejšie formujú dva faktory: klesajúce úroky počas prvých troch mesiacov roka a obavy zo zdražovania hypoték počas druhého kvartálu. Každý z týchto faktorov pritom viedol k zásadnému oživeniu hypotekárneho trhu a vysokému záujmu Slovákov o hypotéky,“ zhodnotil odborník.
Pripomenul, že v prvom kvartáli narástli takzvané čisté nové úvery medziročne v priemere o 41 %. Najsilnejší rast pritom zaznamenali v januári, ktorý býva tradične mesiacom s najnižším záujmom o hypotéky. Okrem nových zásadne rástli aj refinancované úvery, čiže staršie úvery s končiacou fixáciou, pri ktorých sa ľudia snažili využiť klesajúce úroky.
„Kým v marci sa priemerný úrok nových hypoték dostal v priemere na 3,42 %, čo bolo najmenej od jari 2024, od spustenia krízy v Perzskom zálive bolo jasné, že úroky pôjdu hore. V marci sme preto videli nástup takzvaného FOMO efektu, čiže ľudia sa v očakávaní zdražovania hypoték a v snahe získať úver za priaznivých úrokov rozhodli predčasne čerpať hypotéku,“ priblížil Búlik. Už aprílový rast sadzieb potvrdil podľa neho opodstatnenosť týchto obáv, keď sa priemerný úrok zvýšil na 3,53 %. V júni sa priemer vyšplhal už na 3,79 %.
Keďže nie sú signály, že by sa konflikt v Perzskom zálive mal skoro skončiť a aj Európska centrálna banka (ECB) po júnovom zvyšovaní sadzieb naznačuje ich ďalší rast na jeseň, všeobecne sa podľa analytika pri poskytnutých nových hypotékach očakáva prekročenie priemerného úroku 4 %. „Rozdiel viac ako 0,5 percentuálneho bodu znamená pri nových hypotékach rozdiel v splátke v desiatkach či jednotkách stoviek eur, čo nie sú zanedbateľné sumy. Preto mnoho ľudí urýchlilo svoj plán zobrať si hypotéku niekedy v budúcnosti a rozhodlo sa kúpiť si bývanie alebo investičnú nehnuteľnosť už teraz,“ vysvetlil.
Zdražovaním hypoték sa dostupnosť bývania na Slovensku ďalej zhoršuje a stále väčšia skupina ľudí sa reálne nedostane k hypotéke alebo získa len menšiu sumu, upozornil Búlik. Na druhej strane je však na objemoch úverov vidieť, že na Slovensku je ešte stále dosť ľudí, ktorí hypotéku vedia získať. Časť z tohto dopytu je však pre spomínaný efekt časovo predsunutá. Objem 700 miliónov eur mesačne považuje analytik za dlhodobo neudržateľný, keďže presahuje dlhodobý mesačný priemer hypoték aj so započítaním období s rekordne nízkymi úrokovými sadzbami pod 1 %.
„Predpokladám teda, že ďalším rastom úrokov hypoték záujem o nové hypotéky postupne zoslabne. Je však možné, že sa tak stane, až keď priemerný úrok presiahne 4 %. To by sme však pri súčasnom tempe vývoja mohli vidieť už na jeseň alebo ku koncu tohto roka,“ doplnil Búlik.
„Vysoký záujem o hypotéky tento rok najsilnejšie formujú dva faktory: klesajúce úroky počas prvých troch mesiacov roka a obavy zo zdražovania hypoték počas druhého kvartálu. Každý z týchto faktorov pritom viedol k zásadnému oživeniu hypotekárneho trhu a vysokému záujmu Slovákov o hypotéky,“ zhodnotil odborník.
Pripomenul, že v prvom kvartáli narástli takzvané čisté nové úvery medziročne v priemere o 41 %. Najsilnejší rast pritom zaznamenali v januári, ktorý býva tradične mesiacom s najnižším záujmom o hypotéky. Okrem nových zásadne rástli aj refinancované úvery, čiže staršie úvery s končiacou fixáciou, pri ktorých sa ľudia snažili využiť klesajúce úroky.
„Kým v marci sa priemerný úrok nových hypoték dostal v priemere na 3,42 %, čo bolo najmenej od jari 2024, od spustenia krízy v Perzskom zálive bolo jasné, že úroky pôjdu hore. V marci sme preto videli nástup takzvaného FOMO efektu, čiže ľudia sa v očakávaní zdražovania hypoték a v snahe získať úver za priaznivých úrokov rozhodli predčasne čerpať hypotéku,“ priblížil Búlik. Už aprílový rast sadzieb potvrdil podľa neho opodstatnenosť týchto obáv, keď sa priemerný úrok zvýšil na 3,53 %. V júni sa priemer vyšplhal už na 3,79 %.
Keďže nie sú signály, že by sa konflikt v Perzskom zálive mal skoro skončiť a aj Európska centrálna banka (ECB) po júnovom zvyšovaní sadzieb naznačuje ich ďalší rast na jeseň, všeobecne sa podľa analytika pri poskytnutých nových hypotékach očakáva prekročenie priemerného úroku 4 %. „Rozdiel viac ako 0,5 percentuálneho bodu znamená pri nových hypotékach rozdiel v splátke v desiatkach či jednotkách stoviek eur, čo nie sú zanedbateľné sumy. Preto mnoho ľudí urýchlilo svoj plán zobrať si hypotéku niekedy v budúcnosti a rozhodlo sa kúpiť si bývanie alebo investičnú nehnuteľnosť už teraz,“ vysvetlil.
Zdražovaním hypoték sa dostupnosť bývania na Slovensku ďalej zhoršuje a stále väčšia skupina ľudí sa reálne nedostane k hypotéke alebo získa len menšiu sumu, upozornil Búlik. Na druhej strane je však na objemoch úverov vidieť, že na Slovensku je ešte stále dosť ľudí, ktorí hypotéku vedia získať. Časť z tohto dopytu je však pre spomínaný efekt časovo predsunutá. Objem 700 miliónov eur mesačne považuje analytik za dlhodobo neudržateľný, keďže presahuje dlhodobý mesačný priemer hypoték aj so započítaním období s rekordne nízkymi úrokovými sadzbami pod 1 %.
„Predpokladám teda, že ďalším rastom úrokov hypoték záujem o nové hypotéky postupne zoslabne. Je však možné, že sa tak stane, až keď priemerný úrok presiahne 4 %. To by sme však pri súčasnom tempe vývoja mohli vidieť už na jeseň alebo ku koncu tohto roka,“ doplnil Búlik.
