FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Najvýraznejší rozdiel je v oblasti financií a poisťovníctva, kde ženy zarábajú v priemere až o tretinu menej ako muži.
Autor TASR
Bratislava 16. augusta (TASR) - Priemerná mesačná mzda žien na Slovensku je nižšia o 19 % oproti mužom. Rovnako zarábajú za hodinu o 16 až 17 % menej ako muži, pričom priemer EÚ je okolo 12 %. Za každé jedno euro zarobené mužom žena zarobí približne len 83 centov. Slovensko tak patrí ku krajinám s najväčšími platovými rozdielmi v EÚ. Poukázal na to analytik finančných trhov XTB Matej Bajzík na základe údajov Eurostatu.
„Z dlhodobého hľadiska sa rozdiely v odmeňovaní mierne znižujú, ešte v roku 2013 zarábali ženy o vyše 22 % menej ako muži. Dnes je to okolo 18 až 19 %. Za viac ako desať rokov sa teda priepasť zmenšila len o necelé štyri percentuálne body. V posledných rokoch sa navyše pokles prakticky zastavil. Medzi rokmi 2021 a 2022 sa rozdiel dokonca mierne zväčšil, čo pripisujeme pandémii COVID-19 a jej vplyvom. Mnohé ženy pracovali v sektoroch, ktoré boli zasiahnuté viac ako iné, prípadne zostávali doma z dôvodu starostlivosti o deti,“ uviedol Bajzík.
Najvýraznejší rozdiel je v oblasti financií a poisťovníctva, kde ženy zarábajú v priemere až o tretinu menej ako muži. V IT sektore je tento rozdiel takmer 30 % a v priemysle okolo 25 %. Vysoký 26,4 % rozdiel má aj zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, kde ženy tvoria väčšinu kapacity zamestnancov. Dôvodom je podľa analytika to, že muži v týchto sektoroch častejšie zastávajú lepšie platené pozície, ako sú lekári, riaditelia alebo vedúci oddelení. Na druhej strane, najnižšie rozdiely sú viditeľné v administratívnych službách a vo verejnej správe, kde sú často tabuľkové platy.
Bajzík doplnil, že takzvaný upravený rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, ktorý sa zameriava na rovnaké pozície u rovnakého zamestnávateľa, je okolo desiatich percent. Ženy tak na rovnakých pozíciách zarábajú v priemere 90 % mzdy mužov, pričom zvyšok je možné podľa neho pripísať nižšej ochote vyjednávať o plate, prerušeným kariéram pre rodičovstvo či nižším ambíciám.
Platové rozdiely nemajú len krátkodobý dosah, ale ovplyvňujú aj dôchodky. V roku 2020 poberali totiž ženy nad 65 rokov v EÚ dôchodky v priemere o 28 % nižšie ako muži. Medzi ďalšie faktory, ktoré spôsobujú mzdové nerovnosti, patrí aj to, že ženy odpracujú viac hodín neplatenej práce v rámci starostlivosti o deti a domácnosť. Ďalej 28 % žien v EÚ pracuje na čiastočný úväzok, čo je o 20 % viac oproti mužom. Tretina prerušila svoju kariéru aj kvôli rodine, pričom u mužov je to len 1,3 %. Ženy tiež častejšie pracujú v nízko platených odvetviach, ako sú vzdelávanie, zdravotníctvo a opatrovateľské služby.
„Z dlhodobého hľadiska sa rozdiely v odmeňovaní mierne znižujú, ešte v roku 2013 zarábali ženy o vyše 22 % menej ako muži. Dnes je to okolo 18 až 19 %. Za viac ako desať rokov sa teda priepasť zmenšila len o necelé štyri percentuálne body. V posledných rokoch sa navyše pokles prakticky zastavil. Medzi rokmi 2021 a 2022 sa rozdiel dokonca mierne zväčšil, čo pripisujeme pandémii COVID-19 a jej vplyvom. Mnohé ženy pracovali v sektoroch, ktoré boli zasiahnuté viac ako iné, prípadne zostávali doma z dôvodu starostlivosti o deti,“ uviedol Bajzík.
Najvýraznejší rozdiel je v oblasti financií a poisťovníctva, kde ženy zarábajú v priemere až o tretinu menej ako muži. V IT sektore je tento rozdiel takmer 30 % a v priemysle okolo 25 %. Vysoký 26,4 % rozdiel má aj zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, kde ženy tvoria väčšinu kapacity zamestnancov. Dôvodom je podľa analytika to, že muži v týchto sektoroch častejšie zastávajú lepšie platené pozície, ako sú lekári, riaditelia alebo vedúci oddelení. Na druhej strane, najnižšie rozdiely sú viditeľné v administratívnych službách a vo verejnej správe, kde sú často tabuľkové platy.
Bajzík doplnil, že takzvaný upravený rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, ktorý sa zameriava na rovnaké pozície u rovnakého zamestnávateľa, je okolo desiatich percent. Ženy tak na rovnakých pozíciách zarábajú v priemere 90 % mzdy mužov, pričom zvyšok je možné podľa neho pripísať nižšej ochote vyjednávať o plate, prerušeným kariéram pre rodičovstvo či nižším ambíciám.
Platové rozdiely nemajú len krátkodobý dosah, ale ovplyvňujú aj dôchodky. V roku 2020 poberali totiž ženy nad 65 rokov v EÚ dôchodky v priemere o 28 % nižšie ako muži. Medzi ďalšie faktory, ktoré spôsobujú mzdové nerovnosti, patrí aj to, že ženy odpracujú viac hodín neplatenej práce v rámci starostlivosti o deti a domácnosť. Ďalej 28 % žien v EÚ pracuje na čiastočný úväzok, čo je o 20 % viac oproti mužom. Tretina prerušila svoju kariéru aj kvôli rodine, pričom u mužov je to len 1,3 %. Ženy tiež častejšie pracujú v nízko platených odvetviach, ako sú vzdelávanie, zdravotníctvo a opatrovateľské služby.
