Euro 2024
Najnovšie správy
V celej EÚ vrátane krajín strednej Európy podľa neho inflačné tlaky definitívne ustupujú. V eurozóne v júli ceny poklesli o -0,1 %.
Autor TASR
Bratislava 18. augusta (TASR) - Slovensko je v skupine 12 krajín EÚ, kde júlové ceny poklesli. Medziročná harmonizovaná inflácia na Slovensku klesla o jeden percentuálny bod, z júnových 11,3 % na júlových 10,3 %. Uviedol to analytik ČSOB Marek Gábriš v súvislosti s údajmi o júlovej harmonizovanej inflácii, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Medzinárodné porovnanie podľa neho hovorí, že najvyššia inflácia je momentálne v Maďarsku (17,5 %), a to aj napriek predchádzajúcim pokusom regulovať ceny. Nasledujú ďalšie krajiny V4 (Poľsko 10,3 %, Slovensko 10,3 % a Česko 10,2 %).
"Dôvod tkvie najmä v rôznom načasovaní štartu a rýchlosti premietnutia rastu regulovaných cien a potravín do spotrebiteľskej inflácie v jednotlivých krajinách. Trend je však už jasný," vysvetlil Gábriš.
V celej EÚ vrátane krajín strednej Európy podľa neho inflačné tlaky definitívne ustupujú. V eurozóne v júli ceny poklesli o -0,1 %. Medziročná inflácia sa tak dostala na 5,3 % (júl) z predchádzajúcich 5,5 % nameraných Eurostatom (jún).
"Najväčší príspevok k medziročnej miere inflácie v európskej menovej únii majú služby, čo je momentálne asi aj najdiskutovanejšia položka. Ich príspevok je už vyšší ako pri skupine potraviny, alkohol a tabak. Naopak, príspevok energií k medziročnej inflácii je už negatívny. Uvidíme, ako to ovplyvní rozhodovanie Európskej centrálnej banky o nastavení sadzieb v septembri, kde sa uvažuje o tom, že by mohlo prísť ešte jedno zvýšenie. Avšak v hre je aj pauza na vyhodnocovanie ďalších ekonomických faktorov," dodal Gábriš.
ŠÚ SR v piatok informoval, že spotrebiteľské ceny v júli 2023 podľa európskej harmonizovanej metodiky medziročne vzrástli o 10,3 %, v júni 2023 bola táto hodnota 11,3 %. Medzimesačná harmonizovaná inflácia dosiahla v júli zápornú hodnotu -0,2 %.
Medzinárodné porovnanie podľa neho hovorí, že najvyššia inflácia je momentálne v Maďarsku (17,5 %), a to aj napriek predchádzajúcim pokusom regulovať ceny. Nasledujú ďalšie krajiny V4 (Poľsko 10,3 %, Slovensko 10,3 % a Česko 10,2 %).
"Dôvod tkvie najmä v rôznom načasovaní štartu a rýchlosti premietnutia rastu regulovaných cien a potravín do spotrebiteľskej inflácie v jednotlivých krajinách. Trend je však už jasný," vysvetlil Gábriš.
V celej EÚ vrátane krajín strednej Európy podľa neho inflačné tlaky definitívne ustupujú. V eurozóne v júli ceny poklesli o -0,1 %. Medziročná inflácia sa tak dostala na 5,3 % (júl) z predchádzajúcich 5,5 % nameraných Eurostatom (jún).
"Najväčší príspevok k medziročnej miere inflácie v európskej menovej únii majú služby, čo je momentálne asi aj najdiskutovanejšia položka. Ich príspevok je už vyšší ako pri skupine potraviny, alkohol a tabak. Naopak, príspevok energií k medziročnej inflácii je už negatívny. Uvidíme, ako to ovplyvní rozhodovanie Európskej centrálnej banky o nastavení sadzieb v septembri, kde sa uvažuje o tom, že by mohlo prísť ešte jedno zvýšenie. Avšak v hre je aj pauza na vyhodnocovanie ďalších ekonomických faktorov," dodal Gábriš.
ŠÚ SR v piatok informoval, že spotrebiteľské ceny v júli 2023 podľa európskej harmonizovanej metodiky medziročne vzrástli o 10,3 %, v júni 2023 bola táto hodnota 11,3 %. Medzimesačná harmonizovaná inflácia dosiahla v júli zápornú hodnotu -0,2 %.
