Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Šancu majú farmári s vysokoškolským titulom, úplne nové farmy, ženy - farmárky, ekologicky orientované projekty, spracovatelia s vlastnou surovinou alebo tí, ktorí spracovávajú slovenskú produkciu.
Autor TASR
Bratislava 17. februára (TASR) - Farmári s vysokoškolským titulom, úplne nové farmy, ženy - farmárky, ekologicky orientované projekty, ale aj spracovatelia s vlastnou surovinou alebo tí, ktorí spracovávajú slovenskú produkciu. To sú skupiny, ktoré majú podľa odborníka na granty Juraja Zelinku z GrantExpert v aktuálnych agrovýzvach najväčšiu šancu na úspech. Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) zverejnila vo minulý týždeň (9. 2.) dve výzvy na podporu mladých poľnohospodárov (57 miliónov eur) a spracovateľské podniky (35 miliónov eur).
Rozhodujúcim faktorom v rámci výzvy pre mladých farmárov nie je podľa neho len vek do 40 rokov. Podľa Zelinku ide o kombináciu viacerých strategických kritérií, ktoré môžu projekt výrazne posunúť v hodnotení. Bodovo zvýhodnené je napríklad vysokoškolské vzdelanie, región žiadateľa či ekologické a inovatívne riešenia. „Projekty, ktoré prinášajú moderné technológie, znižujú environmentálnu záťaž alebo podporujú energetickú efektivitu podniku, majú vyššiu šancu uspieť. Nestačí teda len obnoviť techniku. Dôležité je dať podnikaniu pridanú hodnotu,“ spresnil Zelinka.
Poznamenala, že novinkou aktuálnej výzvy za 57 miliónov eur (maximálne 100.000 eur pre jeden projekt) je aj spôsob podávania žiadostí, ktorý bude výlučne elektronický cez nový informačný systém. Pre mnohých žiadateľov to bude prvá skúsenosť s týmto rozhraním.
Výrazne bonifikované je podľa neho to, čo by sa dalo nazvať „skutočný štart od nuly“. Najviac bodov získavajú žiadatelia, ktorí podnikajú menej ako dva roky a tí, ktorí farmu neprebrali po rodičoch, ale začali bez existujúceho majetkového zázemia. Mladý farmár, ktorý už niekoľko rokov podniká a postupne buduje stabilnú produkciu, má paradoxne nižšiu bodovú pozíciu než úplný nováčik.
Upozornil, že kým v minulosti bola maximálna výška podpory 50.000 eur, dnes je to dvojnásobok. „Pre mladého farmára je to výrazná pomoc. Zo stotisícovej dotácie si dokáže kúpiť technológiu, stroje alebo vybavenie, ktoré mu reálne pomôže s rozbehom,“ povedal Zelinka. Intenzita pomoci je až 100 %, čo znamená, že úspešný žiadateľ nemusí investíciu spolufinancovať.
Ak je výzva pre mladých zameraná na generačnú obmenu, výzva pre spracovateľov je podľa Zelinku postavená na ekonomickej logike. Nehodnotí sa vek ani „mladosť“ podniku. Najviac bodov získava spracovateľ, ktorý spracúva vlastnú poľnohospodársku produkciu alebo má úzke prepojenie na prvovýrobu. Štát teda zvýhodňuje vertikálnu integráciu - model, kde farmár nielen produkuje surovinu, ale ju aj spracúva a predáva ako finálny výrobok. Čím vyšší podiel slovenskej suroviny v projekte, tým lepšie bodové hodnotenie.
„Výzva pre spracovateľov je jasným signálom, že cieľom nie je podporiť obchodné firmy bez väzby na domácu produkciu,“ vysvetlil Zelinka s tým, že najväčšiu šancu má producent, ktorý si k výrobe pridáva spracovanie, investuje do technológií a zvyšuje pridanú hodnotu doma.
Dodal, že silné postavenie majú aj projekty orientované na ekologické spracovanie či modernizáciu výroby v regiónoch s nižšou ekonomickou výkonnosťou. Menej šancí budú mať subjekty, ktoré surovinu prevažne nakupujú zo zahraničia alebo nemajú preukázateľnú väzbu na slovenských producentov.
Rozhodujúcim faktorom v rámci výzvy pre mladých farmárov nie je podľa neho len vek do 40 rokov. Podľa Zelinku ide o kombináciu viacerých strategických kritérií, ktoré môžu projekt výrazne posunúť v hodnotení. Bodovo zvýhodnené je napríklad vysokoškolské vzdelanie, región žiadateľa či ekologické a inovatívne riešenia. „Projekty, ktoré prinášajú moderné technológie, znižujú environmentálnu záťaž alebo podporujú energetickú efektivitu podniku, majú vyššiu šancu uspieť. Nestačí teda len obnoviť techniku. Dôležité je dať podnikaniu pridanú hodnotu,“ spresnil Zelinka.
Poznamenala, že novinkou aktuálnej výzvy za 57 miliónov eur (maximálne 100.000 eur pre jeden projekt) je aj spôsob podávania žiadostí, ktorý bude výlučne elektronický cez nový informačný systém. Pre mnohých žiadateľov to bude prvá skúsenosť s týmto rozhraním.
Výrazne bonifikované je podľa neho to, čo by sa dalo nazvať „skutočný štart od nuly“. Najviac bodov získavajú žiadatelia, ktorí podnikajú menej ako dva roky a tí, ktorí farmu neprebrali po rodičoch, ale začali bez existujúceho majetkového zázemia. Mladý farmár, ktorý už niekoľko rokov podniká a postupne buduje stabilnú produkciu, má paradoxne nižšiu bodovú pozíciu než úplný nováčik.
Upozornil, že kým v minulosti bola maximálna výška podpory 50.000 eur, dnes je to dvojnásobok. „Pre mladého farmára je to výrazná pomoc. Zo stotisícovej dotácie si dokáže kúpiť technológiu, stroje alebo vybavenie, ktoré mu reálne pomôže s rozbehom,“ povedal Zelinka. Intenzita pomoci je až 100 %, čo znamená, že úspešný žiadateľ nemusí investíciu spolufinancovať.
Ak je výzva pre mladých zameraná na generačnú obmenu, výzva pre spracovateľov je podľa Zelinku postavená na ekonomickej logike. Nehodnotí sa vek ani „mladosť“ podniku. Najviac bodov získava spracovateľ, ktorý spracúva vlastnú poľnohospodársku produkciu alebo má úzke prepojenie na prvovýrobu. Štát teda zvýhodňuje vertikálnu integráciu - model, kde farmár nielen produkuje surovinu, ale ju aj spracúva a predáva ako finálny výrobok. Čím vyšší podiel slovenskej suroviny v projekte, tým lepšie bodové hodnotenie.
„Výzva pre spracovateľov je jasným signálom, že cieľom nie je podporiť obchodné firmy bez väzby na domácu produkciu,“ vysvetlil Zelinka s tým, že najväčšiu šancu má producent, ktorý si k výrobe pridáva spracovanie, investuje do technológií a zvyšuje pridanú hodnotu doma.
Dodal, že silné postavenie majú aj projekty orientované na ekologické spracovanie či modernizáciu výroby v regiónoch s nižšou ekonomickou výkonnosťou. Menej šancí budú mať subjekty, ktoré surovinu prevažne nakupujú zo zahraničia alebo nemajú preukázateľnú väzbu na slovenských producentov.
