Bratislava 11. októbra (TASR) - ESG (Environmental, Social and Corporate Governance) regulácie sú pre firmy náročné, uvítali by ich zjednodušenie. Uviedli to pre TASR slovenské zamestnávateľské zväzy, podľa ktorých ESG predstavuje pre podniky ďalšiu zbytočnú a nákladnú administratívnu záťaž.

„Akékoľvek kroky smerujúce k zjednodušeniu aktuálne preregulovaného prostredia EÚ vítame. Celkovo možno povedať, že tzv. ESG regulácie sú pre firmy administratívne veľmi náročné bez akejkoľvek pridanej hodnoty. Čiastočné oslobodenie, či zjednodušenie od tejto povinnosti vnímame ako rozumný krok medzi často nerealistickými očakávaniami Európskej komisie a reálnou pripravenosťou firiem na túto povinnosť,“ priblížila Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.

ESG reporting v súčasnej podobe podľa slov generálneho sekretára Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martina Hoštáka predstavuje pre podniky najmä ďalšiu zbytočnú a nákladnú administratívnu záťaž, ktorá neprináša reálny prínos ani pre ochranu životného prostredia, ani pre prosperitu firiem či spoločnosti ako takej.

„Podľa našich informácií sa táto povinnosť dotkne najmä väčších spoločností a ich dodávateľských reťazcov, pričom vysoké nároky na zber a spracovanie dát budú mať negatívny dosah aj na malé a stredné podniky,“ podčiarkol.

„Dlhodobo upozorňujeme, že ESG reporting je zle pripravený, duplikuje existujúce povinnosti a neprináša jasné metodické usmernenia, čo spôsobuje neistotu a dodatočné náklady. ESG je len ďalší byrokratický experiment na úkor konkurencieschopnosti európskych firiem,“ zdôraznil Hošták.

Z pohľadu Klubu 500 ide podľa jeho výkonného riaditeľa Tibora Gregora o nezmyselnú, extrémne administratívne náročnú a finančne nákladnú povinnosť, ktorá neprináša žiadnu pridanú hodnotu pre podniky, zamestnancov ani pre životné prostredie. „ESG reporting sa stal symbolom byrokratizácie európskej legislatívy, ktorá namiesto podpory konkurencieschopnosti priemyslu produkuje ďalšie papiere, formuláre a audity,“ povedal Gregor.

Upozornil, že firmy, ktoré roky investujú do environmentálnych opatrení, energetických úspor či sociálnej zodpovednosti, musia teraz míňať prostriedky na formálne výkazy a poradcov, namiesto toho, aby tieto zdroje použili na skutočné zlepšenia. „Z nášho pohľadu je ESG reporting v dnešnej podobe ekonomicky škodlivý a kontraproduktívny. Namiesto jeho ďalšieho rozširovania by mal byť zásadne prehodnotený a ako povinnosť pre podniky zrušený,“ dodal Gregor.

ESG nie je podľa Americkej obchodnej komory v SR (AmCham Slovakia) len o regulácii, ale aj o odolnosti firiem či inováciách. „Spoločnosti, ktoré sa rozhodnú konať dobrovoľne a transparentne, budú lepšie pripravené obstáť v očiach investorov, zákazníkov a zamestnancov,“ uviedla v septembri predsedníčka ESG komisie AmCham Slovakia Erika Vitálošová.

Riaditeľka odboru pre legislatívu a metodiku účtovníctva Ministerstva financií SR Mária Makrovská odporučila firmám na rok 2026 stanoviť si víziu a ciele relevantné pre danú firmu a tam potom smerovať svoje zameranie v rámci ESG.

Odklad povinného vykazovania ESG údajov, takzvaný ESG reporting, o dva roky platí už aj pre slovenské firmy. Spoločnosti druhej a tretej vlny, ktoré mali začať vykazovať údaje o udržateľnosti podnikania v roku 2026, tak teraz majú túto povinnosť až v roku 2028.