Bratislava 19. novembra (TASR) - Hospodársky výhľad pre Slovensko sa oproti jari zhoršil. Kým v máji očakávala analýza KPMG rast slovenskej ekonomiky o 1 % v roku 2026 a 1,6 % v roku 2027, aktuálna prognóza počíta s rastom 0,8 %, respektíve 1,2 %. Slabší výhľad SR podľa spoločnosti zapadá do širšieho európskeho trendu, pričom výraznejšie oživenie spotreby očakáva analýza až ku koncu roka 2027 a následne v roku 2028. Priestor na rast vytvárajú investície do umelej inteligencie, obrany a infraštruktúry.
Ekonomika eurozóny by mala podľa najnovšieho ekonomického výhľadu KPMG v roku 2026 vzrásť o 1 % a v roku 2027 o 1,2 %.
Jednou z hlavných bŕzd európskej ekonomiky zostáva spotreba domácností. Tú ovplyvňuje inflácia a tlak na reálne príjmy, ale aj obavy o zamestnanie a s nimi spojená vyššia potreba vytvárať si finančné rezervy.
Inflačné tlaky pritom zatiaľ úplne neustupujú. Inflácia v eurozóne by mala vo štvrtom štvrťroku 2026 dosiahnuť približne 3,8 %. Návrat k dvojpercentnému inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky očakáva analýza KPMG až na konci roka 2027 alebo začiatkom roka 2028. Vyššia inflácia sa premieta aj do výhľadu menovej politiky. Očakáva sa ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb ECB, pričom depozitná sadzba by mala dosiahnuť 3 %. Normalizáciu menovej politiky analýza predpokladá v roku 2028.
„Slovenská ekonomika zostáva úzko previazaná s vývojom v Európe, kde zatiaľ nevidíme podmienky na výraznejšie zrýchlenie rastu. Slabší výkon našich obchodných partnerov spolu s pretrvávajúcou neistotou vytvára náročné prostredie aj pre domáce firmy,“ uviedol Karol Balco z KPMG na Slovensku. Za dôležité preto považuje, aby Slovensko dokázalo podporiť investície a hľadať nové zdroje rastu.
Takmer polovica (49 %) firiem v eurozóne plánuje zvýšiť svoje investície do umelej inteligencie. Práve investície tak môžu podľa analýzy čiastočne kompenzovať slabší vývoj spotreby. Zároveň však európske ekonomiky vstupujú do obdobia, keď sa znižuje priestor na ďalšiu fiškálnu podporu a vyššie výnosy dlhopisov a náklady na obsluhu dlhu vytvárajú ďalší tlak na verejné financie.
Ďalšou výzvou je meniaca sa pozícia Európy vo svetovom obchode. Obchodný deficit Európskej únie s Čínou dosiahol v roku 2025 približne 365 miliárd eur, pričom za jeho zhoršovaním stojí predovšetkým rastúci objem dovozu. Analýza upozorňuje aj na presmerovanie časti čínskeho exportu do Európy v dôsledku amerických obchodných bariér.
Konkurenčný tlak je viditeľný najmä v strojárstve, elektronike, batériách a zelených technológiách. Štúdia, naopak, poukazuje na potenciál v obrannom priemysle, energetike a modernej infraštruktúre, zdravotnej a seniorskej starostlivosti či umelej inteligencii a automatizácii.