Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 22. máj 2024Meniny má Júlia a Juliána
< sekcia Ekonomika

ANALÝZA: Aké reformy musia Gréci urobiť, aby získali peniaze z EÚ?

Grécky premiér Alexis Tsipras počas tlačovej konferencie 13. júla 2015 v Bruseli. Lídri eurozóny po nečakane dlhom 16-hodinovom maratóne rokovaní s viacerými technickými prestávkami a separátnymi rokovaniami dospeli ku konečnej dohode o Grécku, podľa ktorej si táto krajina udrží členstvo v eurozóne. Foto: TASR/AP

Grécky parlament vo štvrtok schválil prvý balík úsporných a reformných opatrení, ktorý požaduje dohoda s medzinárodnými veriteľmi. Čo to pre Grécko znamená?

Bratislava 18. júla (Teraz.sk) - Grécko môže na základe novej dohody získať v nasledujúcich troch rokoch sumu vo výške 86 miliárd eur. Musí ale pre to urobiť zásadné opatrenia, ktoré budú mať ďalekosiahle dôsledky pre grécku ekonomiku. Aké reformy musí grécka vláda urobiť, aby získala finančné prostriedky?

Lídri eurozóny nakoniec dosiahli v pondelok 13. júla po 16-hodinovom maratóne rokovaní v Bruseli dohodu o treťom záchrannom balíku pre Grécko. Grécky parlament vo štvrtok schválil prvý balík úsporných a reformných opatrení, ktorý požaduje dohoda s medzinárodnými veriteľmi. Návrh bol schválený vďaka podpore troch proeurópskych opozičných strán. V priebehu týždňa dohodu schválili postupne francúzsky, fínsky, rakúsky parlament a v piatok popoludní aj nemecký Spolkový snem. Umožnilo to Angele Merkelovej definitívne začať rokovania o treťom záchrannom balíčku.

Okrem toho v piatok schválila Európska rada preklenovací úver pre Grécko vo výške 7,2 miliárd eur, na základe ktorého bude teraz Grécko schopné splatiť aktuálne dlhy dvom svojím veriteľom, Európskej centrálnej banke a Medzinárodnému menovému fondu. Atény peniaze dostanú v pondelok.

Členovia gréckych odborov PAME skandujú počas protestného zhromaždenia proti úsporným vládnym opatreniam na Námestí Omonia v Aténach 15. júla 2015. Predseda gréckej vlády Alexis Tsipras sa vrátil z krízových víkendových rokovaní v Bruseli s dohodou, ktorá je oveľa prísnejšia ako úsporné opatrenia odmietnuté Grékmi v referende z 5. júla.
Foto: TASR/AP


Aké sú hlavné oblasti v gréckej ekonomike, ktoré ovplyvní dohoda?

V balíku reforiem ide o daňový systém, dôchodky, pracovné trhy, banky a o privatizáciu. Konkrétne kroky budú nasledovné:

- Veľmi dôležitým bodom dohody je upravenie daňového systému. Je zrejmé, že viacero položiek, vrátane reštaurácií, bude zdanených maximálnou hodnotou DPH v krajine v hodnote 23%. Obľúbené dovolenkové destinácie na gréckych ostrovoch tiež viac nebudú viac ťažiť z nižšej DPH. Korporátna daň, teda daň pre veľké spoločnosti sa zvýši na 28%

- Budú sa realizovať „priame opatrenia na zvýšenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému ako súčasť celkového reformného programu.“ To znamená, že vek odchodu do dôchodku sa zvýši na 67 rokov do roku 2022, zatiaľ čo finančná pomoc pre najchudobnejších dôchodcov bude postupne zastavená do konca roku 2019.

- Pracovné trhy sa budú liberalizovať, ako aj otváracie hodiny obchodov. Opatrenia sa budú dôkladne posudzovať v súlade s požiadavkami EÚ. Grécka vláda dostala varovanie, že minulý prístup chodu štátu „nie je v súlade s cieľmi podporovania udržateľného a inkluzívneho rastu,“ teda podporovanie hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

- Grécko musí „prijať potrebné kroky k posilneniu finančného sektora.“ Znamená to aktívnejší prístup k nesplateným pôžičkám a posilnenie bankovej kontroly, vrátane „eliminovania akejkoľvek možnosti pre politické zasahovanie.“ Dohoda dokonca vyzýva, aby prebehol špecifický program pre „depolitizáciu gréckej administratívy.“

- Elektrická distribučná sieť sa bude privatizovať a mala by byť lepšie spravovaná.

Privatizácia je kľúčovým bodom v reformách. Ako sa má dosiahnuť „zlepšené spravovanie“?
Je to jeden z najvýznamnejších aspektov novej dohody. Podľa oficiálneho vyhlásenia budú cenné grécke aktíva premiestnené do nezávislého fondu, ktorý by ich mal privatizáciou a inými prostriedkami speňažiť.

Fond bude podľa vyhlásenia založený v Grécku a riadený miestnymi autoritami, ale bude „pod dohľadom relevantných európskych inštitúcií“ – teda Európskej centrálnej banky a Európskej komisie. Bude teda mimo kontroly gréckej vlády a správnym hospodárením s gréckymi aktívami môže prispieť k splateniu dlhu krajiny.

Dokument summitu uvádza výšku fondu v hodnote 50 miliárd eur. Polovica zo sumy by mala ísť na rekapitalizáciu bánk, ktorých finančná kondícia bola v posledných mesiacoch pod drobnohľadom.

Štvrtina výsledného kapitálu fondu sa použije na zníženie pomeru gréckeho dlhu voči HDP štátu a zostávajúcich 12.5 mld. eur bude použitých pre investície v Grécku.

Navrhnuté podmienky sú podľa lídrov eurozóny potrebné, ale nie dostatočné a musia sa prísne dodržiavať, bez ústupkov.

Je vôbec Grécko schopné niekedy dlh splatiť?

Mnohí ľudia veria, že to nie je možné a že úsporné opatrenia to iba zhoršujú. V dokumente zo summitu lídrov eurozóny je zrejmé, že nemajú v úmysle jeho výrazné odpísanie. V roku 2011 grécki súkromní veritelia dosiahli odpísanie, a teda zníženie dlhu o polovicu, na sumu 100 mld. eur. Tento rok sa diskutuje o ďalšom odpísaní dlhu.

A grécka vláda, zdá sa, prijala fakt, že k druhému odpísaniu nedôjde, a to aj z dôvodu, že v oficiálnom vyhlásení zo summitu lídrov eurozóny sa uvádza, že „grécki predstavitelia znovu opakujú ich jasný záväzok zaplatiť svoje finančné záväzky ich veriteľom v plnej miere a včas.“

Odpoveď je teda veľmi náročná ale zatiaľ sa zdá, že Grécko nakoniec celý dlh nebude musieť splatiť.

Zdroje: teraz.sk, bbc.com, iz.sk