Bratislava 3. októbra (TASR) - Malé a stredné podniky budú mať do konca roka opäť možnosť získať príspevok na využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE), Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) totiž pripravuje ďalšie kolo výzvy Zelená podnikom. Veľké firmy združené v Klube 500 by chceli využívať dlhodobé kontrakty, v ktorých cena nebude odvodená od burzovej ceny elektriny, uviedol pre TASR jeho výkonný riaditeľ Tibor Gregor.

Podmienky výzvy Zelená podnikom budú podobné ako predtým. „Niektoré postupy a formuláre žiadostí či príloh sa spresnia a upravia, výrazné zmeny v podmienkach oprávnenosti žiadateľa na získanie podpory sa však nepredpokladajú. Cieľom je zrýchliť celý proces podávania aj kontroly žiadostí, zjednodušiť dokumentáciu aj postupy všade tam, kde je to možné, aby sa celkovo znížila administratívna aj časová náročnosť procesu a zároveň obmedzila chybovosť pri podávaní žiadostí,“ uviedla pre TASR hovorkyňa SIEA Zuzana Valentová.

V rámci prvej etapy podávania žiadostí o príspevok z projektu SIEA, ktorá sa skončila v roku 2025, dostala 1243 žiadostí, z ktorých schválila 758. „Malé a stredné podniky zatiaľ predložili 261 žiadostí o preplatenie, z nich bolo preplatených 106 žiadostí vo výške viac ako 2,2 milióna eur,“ dodala hovorkyňa. Častým dôvodom nepreplatenia žiadostí bolo pritom podľa Valentovej predloženie neúplnej dokumentácie.

Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) považuje príspevok na OZE za funkčný nástroj pomoci malým a stredným podnikom, ktorý pomáha firmám znižovať náklady. „Investícia do vlastného lokálneho zdroja energií má pri správnom návrhu riešenia návratnosť aj bez podpory zo Zelenej podnikom. Avšak vzhľadom na dnešnú neistú situáciu, pomerne ťažkú predvídateľnosť nákladov aj v rámci daní a odvodov je takáto podpora pre firmy určite motivačná,“ uviedol pre TASR riaditeľ SAPI Ján Karaba. Návratnosť investície do vlastného zdroja bez dotácie sa podľa neho pohybuje okolo šiestich až ôsmich rokov.

Pre firmy, ktoré nechcú investovať do OZE, môže byť podľa Karabu cesta dlhodobá zmluva, takzvaná Power Purchase Agreement (PPA). „Jednak nemusíte investovať a viazať vlastný kapitál do fyzickej elektrárne na Slovensku a viete ho použiť na rozvoj firmy v iných oblastiach. Zároveň vám odpadá potreba mať firemného energetika, keďže váš zmluvný partner zabezpečuje dodávku v princípe ako klasický dodávateľ energií,“ priblížil.

Rozvoj výstavby zdrojov na báze PPA však podľa SAPI čelí viacerým legislatívnym bariéram. „Nastavenie PPA kontraktov je dnes také, že platíte poplatok za pripojenie do siete, za dodanie elektriny do siete, odberateľ zas zaplatí poplatok za odobratie zo siete a podobne, takže cena vychádza vysoká,“ vyjadril sa ešte v lete Andrej Lasz z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.

Jednou z možností využitia PPA je, keď energetická firma postaví elektráreň v areáli priemyselného podniku, napríklad fotovoltické panely na streche budovy. Slovenská legislatíva však podľa SAPI nepozná model, kde výrobca elektriny a odberateľ v rovnakom areáli nie sú totožnou osobou. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví však problém nevidí. „Táto problematika je dostatočne vyriešená v aktuálnej legislatíve,“ uviedol úrad pre TASR s tým, že podľa neho platná legislatíva intenzívnejšiemu využívaniu PPA nebráni.

Dlhodobé kontrakty by sa podľa Klubu 500, ktorý zastupuje veľké podniky s domácimi vlastníkmi, nemali obmedzovať iba na OZE. „Slovensko má významnú výrobu elektriny z jadrových a vodných zdrojov. Práve pri zdrojoch s dlhodobou životnosťou a nízkymi výrobnými nákladmi vidíme priestor na kontrakty, ktoré by slovenskému priemyslu umožnili využívať konkurenčnú výhodu domáceho výrobného mixu,“ uviedol Gregor.

Za kľúčové však považuje, aby cena v dlhodobom kontrakte vychádzala z jeho oprávnených nákladov a primeraného zisku konkrétneho zdroja. „PPA alebo iný dlhodobý kontrakt má podľa nás zmysel vtedy, keď skutočne oddeľuje cenu od volatility burzového trhu, nie keď sa iba prenesie burzový cenový mechanizmus do zmluvy na desať či 15 rokov,“ skonštatoval.

  Významnú časť konečnej ceny elektriny podľa Gregora tvoria aj náklady na prenos a distribúciu, rezervovanú kapacitu, systémové služby, odchýlku, tarifa za prevádzkovanie systému a ďalšie regulované položky. Potreba niektorých z týchto služieb rastie s pripájaním OZE do sústavy. Klub 500 presadzuje, aby sa náklady, ktoré konkrétny zdroj svojím charakterom vyvoláva v elektrizačnej sústave, neprenášali automaticky na ostatných spotrebiteľov.

„OZE majú podľa nás osobitne veľký význam tam, kde sa vyrobená elektrina spotrebuje priamo v mieste výroby - napríklad v podnikových areáloch, pri vlastnej spotrebe alebo v ostrovných či čiastočne autonómnych systémoch. Vtedy podnik znižuje svoj odber zo siete a zároveň nevytvára v rovnakej miere dodatočné nároky na elektrizačnú sústavu,“ zhodnotil Gregor.