Bratislava 12. septembra (TASR) - Regulované nájomné v bytoch so štátnou podporou je oproti komerčnému nájmu či splátke hypoték konkurencieschopné. Ako pre TASR potvrdila generálna riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB) Eva Lisová, pri porovnaní treba zohľadniť nielen aktuálnu mesačnú sumu, ale najmä spôsob jej určenia a dlhodobý vývoj.

„Výška nájomného sa vypočítava z priemernej ročnej nominálnej mzdy v príslušnom kraji. Vďaka tomu zodpovedá ekonomickým a príjmovým podmienkam daného regiónu. Nejde teda o cenu určovanú momentálnou situáciou na realitnom trhu, ale o regulovaný a transparentne nastavený mechanizmus,“ priblížila šéfka agentúry.

Výška regulovaného nájmu v systéme štátom podporovaného nájomného bývania v roku 2026 napríklad v Bratislavskom kraji je po prepočte takmer 410 eur v jednoizbovom byte (27 m2). V dvojizbovom (48 m2) presahuje 680 eur, v trojizbovom (71,5 m2) je skoro 990 eur a v štvorizbovom byte (85 m2) zhruba 1160 eur. Ceny sú bez energií a služieb.

Navyše, k dispozícii sú zatiaľ iba dva projekty v Bratislave a Žiline spolu s vyše 223 bytmi. Ďalší projekt so 78 bytmi v Žiari nad Hronom je v príprave. Agentúra uzavrela zmluvy zatiaľ so siedmimi investičnými partnermi, ktorí majú dodať stovky až tisícky bytov.

Koordinátorka Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Barbora Bernáthová pre TASR uviedla, že regulované nájomné v jedno- a dvojizbových bytoch s podporou štátu je o 15 % výhodnejšie ako komerčný nájom. „Dôležitým faktorom pre porovnanie je však stav a lokalita nájmu. Ak do kalkulácie vstúpi aj prípadný príspevok od zamestnávateľa, tak výhoda štátom podporovaného bývania je ešte výraznejšia. V porovnaní so splátkou hypotéky za novostavbu pri úrokových sadzbách a cenách nehnuteľností, kde len samotná splátka úveru často prevyšuje komerčné nájomné, nehovoriac o potrebe 20 % vlastného kapitálu,“ vysvetlila zástupkyňa NARKS.

Pri väčších troj- a štvorizbových bytoch sa táto výhoda voči komercii začína mierne stierať. „Pre rodiny v tomto segmente už môže byť psychologická aj finančná motivácia vlastniť nehnuteľnosť podstatne silnejšia než dlhodobý regulovaný prenájom. Zásadným rozdielom ostáva participácia zamestnávateľa s jeho príspevkom,“ poznamenala Bernáthová.

Riaditeľka AŠPNB označila za zásadný rozdiel oproti komerčnému nájmu zastropovanie ceny pri podpise nájomnej zmluvy. Nájomné sa následne môže zvyšovať iba podľa určených pravidiel v nadväznosti na infláciu. „Na komerčnom trhu môže cena pri novej zmluve alebo jej predĺžení reagovať na rast dopytu a cien nehnuteľností oveľa výraznejšie. Aj keď preto rozdiel pri niektorých veľkostiach bytov nemusí na začiatku pôsobiť dramaticky, v dlhšom časovom horizonte môže byť podstatný,“ podotkla.

Porovnanie so splátkou hypotéky navyše nie je úplné, ak sa zohľadní iba samotná mesačná splátka. Vlastníctvo bytu je spojené aj s potrebou vlastných zdrojov, úrokovým rizikom, nákladmi na údržbu a opravy, poistením či ďalšími výdavkami. „Pri štátom podporovanom nájomnom bývaní domácnosť nepotrebuje vysoký vstupný kapitál a jej náklady na bývanie sú podstatne predvídateľnejšie,“ vysvetlila Lisová.

Dôležitou hodnotou systému je podľa riaditeľky aj istota a stabilita bývania. Ak nájomca riadne platí nájomné, dodržiava nájomnú zmluvu a domový poriadok, nemusí sa obávať, že prenajímateľ byt nečakane predá, rozhodne sa ho využívať inak alebo bez relevantného dôvodu nepredĺži nájom. „Práve táto dlhodobá ochrana spolu s regulovaným rastom ceny predstavuje výrazný rozdiel oproti bežnému komerčnému nájmu. Štátom podporované nájomné bývanie preto nie je iba o rozdiele niekoľkých desiatok eur v prvom roku,“ dodala Lisová. Jeho prínosom je kombinácia dostupnej ceny, regionálnej primeranosti, ochrany pred prudkým rastom nájomného a dlhodobej istoty domova.

Každý nový byt je podľa Bernáthovej vítaný a štátom podporované nájomné bývanie je správny koncept, no pri súčasnom tempe a počte troch reálnych projektov ide zatiaľ skôr o pilotnú fázu než o systémové riešenie deficitu. „Trh na Slovensku, a predovšetkým v Bratislave, trpí dlhodobým štrukturálnym nedostatkom desiatok tisíc bytov. Kým sa projekty rátajú v jednotkách a byty v stovkách, vplyv na celkovú dostupnosť bývania či cenovú hladinu na trhu bude marginálny,“ upozornila.

Aby táto schéma skutočne pohla trhom a priniesla viditeľnú úľavu, ročne treba odovzdávať tisíce takýchto bytov. „Skutočným kľúčom k zrýchleniu zostáva odstránenie administratívnych a povoľovacích bariér pre developerov a zapojenie samospráv, bez čoho ani zmluvy s investičnými partnermi neprinesú želanú dynamiku v krátkom čase,“ dodala Bernáthová.